RAPANT, Daniel

Po maturite na skalickom gymnáziu študoval históriu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a na Vysokej škole archívnej v Prahe, v rokoch 1922 – 1923 i na parížskej Sorbone. V roku 1923 získal doktorát filozofie. Od roku 1924 bol hlavným župným a od roku 1928 hlavným krajinským archivárom v Bratislave. V roku 1928 sa habilitoval na docenta, v roku 1933 ho vymenovali za mimoriadneho a v roku 1939 za riadneho profesora dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, resp. Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1945 ho poverili aj výkonom funkcií rektora univerzity a dekana fakulty. Po roku 1950, keď ho z politických dôvodov z univerzity prepustili, pracoval v Univerzitnej knižnici. Počas štúdií v Prahe pracoval v akademickom spolku Detvan, začas i vo funkcii podpredsedu. Cenné skúsenosti získal vo funkcii člena stenografickej kancelárie Revolučného Národného zhromaždenia a Národného zhromaždenia v Prahe v rokoch 1918 – 1921, kde redigoval zápisnice z rokovaní. Neskôr sa stal významným organizátorom slovenského archívnictva a štúdia slovenských dejín. Bol prvým moderným slovenským historikom, ktorý pozdvihol slovenskú historiografiu z vlastivedného rámca na vedeckú úroveň. Od roku 1922 publikoval v odborných i populárnych domácich i zahraničných časopisoch okolo stodvadsať štúdií, článkov, recenzií a polemík z oblasti dejín, národnostných otázok, slovenského národného obrodenia a ďalších tém, okrem toho i divadelné recenzie a kritiky. Jeho hlavným životným dielom bolo trinásťzväzkové Slovenské povstanie roku 1948-49 (1937 – 1972), ktoré prináša cenné pramenné materiály i zo zahraničných archívov. Ďalšie monografie venoval Tatrínu, sedliackemu povstaniu na východnom Slovensku v roku 1831, slovenskému prestolnému prosbopisu z roku 1842, viedenskému memorandu z roku 1861 a vo viacerých dielach sa zaoberal slovensko-maďarskými vzťahmi. Bol členom a predsedom viacerých odborných komisií, v rokoch 1945 – 1848 i predsedom Historického odboru MS. V roku 1946 dal podnet k založeniu Slovenskej historickej spoločnosti a stal sa jej prvým predsedom. V roku 1948 ho vymenovali za akademika SAV a jeho dielo bolo viackrát ocenené, posledne v roku 1991 Radom T. G. Masaryka l. triedy.