POLLA, Belo

Po starom otcovi, ktorý ako kamenársky majster prišiel pracovať na stavbu železníc na východné Slovensko, pochádzal z rodiny talianskeho pôvodu. Študoval na gymnáziu v Michalovciach a v rokoch 1937 – 1942 dejepis a slovenčinu na filozofickej fakulte Univerzity Komenského, resp. Slovenskej univerzity v Bratislave, kde v roku 1946 získal doktorát. Už počas štúdia sa začal intenzívnejšie venovať histórii. Vedeckovýskumnej práci sa venoval po nástupe do Archívu Ministerstva vnútra v Bratislave, resp. Krajinského archívu v rokoch 1942 – 1944. a od roku 1943 pracoval v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. V školskom roku 1944/45 učil na učiteľskej akadémii v Bratislave a v rokoch 1945 – 1948 pôsobil vo funkcii vedúceho Historického odboru MS v Martine, odkiaľ ho po nástupe totalitného režimu z politických dôvodov vyhodili. Potom bol vedúcim pobočky Pôdohospodárskeho archívu v Košiciach, tento archív budoval a zachraňoval archívne fondy v regióne, no v roku 1950 ho opäť z politických dôvodov odsúdili na niekoľkomesačné väzenie. Po návrate v decembri 1950 našiel zamestnanie len v košickom Mäsopriemysle, ale v januári 1951 ho opäť zatkli a na základe vykonštruovaného obvinenia odsúdili. Po prepustení pracoval na výstavbe vodovodov a kanalizácií, v roku 1953 ho prijali do košickej pobočky Štátneho archeologického ústavu v Nitre a v roku 1957 prešiel do Nitry. Zameral sa na archeológiu stredoveku, uskutočnil a viedol archeologický výskum mnohých stredovekých sídlisk. Toto pracovisko však musel v roku 1960 z politických dôvodov opustiť a útočisko našiel v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, kde budoval a viedol historickoarcheologické oddelenie až do odchodu na dôchodok v roku 1986. V roku 1963 obhájil vedeckú hodnosť kandidáta a v roku 1992 doktora vied. Napísal vyše 400 odborných štúdií a príspevkov a monografie Východoslovenské hrady a kaštiele (1956), Historicko-archeologický výskum Bratislavského hradu (1959), Kežmarok. Výsledky historicko-archeologického výskumu (1979), Bratislava – Západné suburbium. Výsledky archeologického výskumu (1979), Košice-Krásna (1986), bol spoluautorom a zostavovateľom monografie Archeologická topografia Bratislavy (1991) a svoje dielo zavŕšil knihou spomienok Cesta storočím (2000).