PIETOR, Miloš

Študoval na gymnáziách v Přerove a v Opave, potom na Československej obchodnej akadémii v Prahe. Bol úradníkom v martinskej Dielni na náradie (ľudovo „stoličkovej fabrike“) a neskôr postupne praktikantom, účtovníkom, pokladníkom a hlavným pokladníkom-prokuristom Sporiteľne. Popri zamestnaní sa venoval žurnalistike, v roku 1906 prevzal po otcovi A. Pietrovi redakciu ľudového mesačníka Národný hlásnik, od roku 1910 spolu s M. Ivankom, J. Gregorom Tajovským a ďalšími pozdvihol jeho úroveň a zmenil ho na ilustrovaný týždenník, čím si časopis získal väčšiu popularitu u čitateľov. Sám písal publicistické články a príspevky, za ktoré bol neraz perzekvovaný a v rokoch 1902 a 1912 súdený a väznený. V rokoch 1899 – 1903 vydával a redigoval edíciu diel slovenských a slovanských autorov Zábavné a poučné knižky, ktoré boli cenovo nenáročnou úpravou určené širokým ľudovým vrstvám a dosiahli desaťtisícový náklad. Popri redaktorskej a vydavateľskej práci organizoval ľudové a volebné zhromaždenia a bol členom spolku Club dobrej vôle, ktorého hektografovaný humoristický časopis sám redigoval. Pôsobil v Slovenskom spevokole, v ktorom vytvoril okolo 50 postáv a dlhé roky mal povesť najobľúbenejšieho komika, venoval sa aj réžii, spieval v oktete a vystupoval v martinských kabaretoch. Okrem toho prekladal divadelné hry, písal kuplety a kabaretné testy. Vo vacovskom väzení, do ktorého ho odsúdili na 4 mesiace za uverejnenie Björnsonovho článku, ochorel a keď sa jeho stav zhoršil previezli ho na budapeštiansku kliniku, kde zakrátko zomrel. Jeho útrapy symbolizuje motív tŕňovej koruny na mramorovom náhrobníku.