PIETOR, Ambro

Študoval na stredných školách v Levoči a v Banskej Bystrici, právo na univerzitách v Pešti, Viedni a v Prahe. V roku 1869 pracoval v redakcii časopisu Národní listy v Prahe a spolupracoval aj s redakciou Pešťbudínskych vedomostí. Keď v roku 1870 začali v Martine vychádzať Národnie noviny, presťahoval sa sem, stal sa ich redaktorom a v rokoch 1874 – 1898 vykonával funkciu zodpovedného redaktora. Od roku 1881 až do smrti bol aj zodpovedným redaktorom a vydavateľom časopisu Národní hlásnik. V rozsiahlej publicistickej práci sa venoval najmä hospodárskym problémom, otázkam osvety, propagoval zakladanie hospodárskych a čitateľských spolkov, knižníc, písal nekrológy, biografické články o slovenských spisovateľoch i dejateľoch a bojoval proti národnému útlaku. Politické články vydal v osobitnej brožúre Nápor-odpor (1905). Za národnú činnosť ho prenasledovali a v roku 1898 bol za články v Národných novinách odsúdený na 8-mesačné väzenie, ktoré absolvoval vo Vacove. Ľudové zhromaždenie na jeho privítanie v Martine, keď sa vracal zo súdu, sa stalo zámienkou na proces proti tridsiatim dvom martinským obyvateľom, ktorých obvinili z poburovania proti maďarskej národnosti. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, za čo ho vylúčili z katolíckeho gymnázia v Levoči, a neskôr pracoval v akademickom spolku Tatran vo Viedni. V roku 1869 sa pod vplyvom spolkového života v Prahe stal iniciátorom založenia Živeny a až do roku 1895 pôsobil vo funkcii jej tajomníka. Krátko bol členom výboru MS, v roku 1887 sa zaslúžil o usporiadanie Výstavky slovenských výšiviek v Martine, patril k zakladajúcim členom slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom a Spolku svätého Vojtecha a pracoval aj v ďalších národných spolkoch. Od roku 1886 ako volený člen pracoval v župnom výbore a pracoval aj v miestnej katolíckej školskej rade.