PHILADELPHY, Emil

Po vychodení ľudovej školy a meštianky v rodisku študoval na učiteľskom ústave v Lučenci. Po maturite v roku 1921 bol krátko učiteľom vo Zvolenskej Slatine, súkromne si však doplnil stredoškolské vzdelanie na gymnáziu vo Zvolene a študoval strojné inžinierstvo na Vysokej škole technickej v Brne. Potom pôsobil ako technický úradník v Prahe, od roku 1931 v martinskom Štátnom ústave pre zveľaďovanie živností a v roku 1938 sa stal jeho riaditeľom. Po zrušení ústavu prešiel do Turčianskych strojární, resp. Stalinových závodov, kde viedol učňovské stredisko. V rokoch 1951 – 1959 bol riaditeľom Strednej priemyselnej školy strojníckej, na ktorej do roku 1971 vyučoval strojársku technológiu. V roku 1956 mu udelili titul „vzorný učiteľ“. Publikoval množstvo odborných článkov a brožúr. Na podnet J. Cígera Hronského začal formou rozprávky popularizovať poznatky prírodných vied a techniky. Od roku 1935 uverejňoval v Slniečku príbehy troch chlapcov snažiacich sa rozširovať svoje vedomosti a napokon ich vydal aj knižne pod názvom Traja chlapci mudráci (1939 a 1940). V knihe Čierny poklad (1948) rozprával o uhlí, jeho pôvode, ťažbe a význame a vo Veľkej premene (1952) o hospodárskych a spoločenských premenách Slovenska po SNP. Týmito dielami sa priradil k priekopníkom slovenskej umelecko-náučnej literatúry pre deti a mládež. Vykonával viaceré verejné a spoločenské funkcie.