PETRIKOVICH, Július

Bol synom Samuela Petrikovicha. Študoval na nižšom evanjelickom, potom na vyššom katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici a v rokoch 1910 – 1914 na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, v roku 1916 zložil štátnu skúšku v Budapešti a získal diplom lesníckeho inžiniera. Od roku 1914 pracoval v taxačnom oddelení na Riaditeľstve štátnych lesov v Banskej Bystrici, v roku 1916 ho v dôsledku prejavov národného zmýšľania preložili za trest do obce Bustyaháza na Podkarpatskú Rus.(dnes Bustina, Ukrajina), preloženie však neprijal a radšej vystúpil zo štátnej služby. Niekoľko mesiacov pracoval na súkromnom majetku v Trenčianskej župe, potom na majetkoch baróna Nécseya v Satmárskej župe, od januára 1917 na lesnej správe Rimamuránsko-šalgotarjánskej spoločnosti v Rimavici. a od roku 1919 vo funkcii lesmajstra na mestskom úrade Banskej Bystrice. Zaslúžil sa o zveľadenie lesného hospodárstva Banskej Bystrice, zabezpečoval ťažbu dreva, výstavbu reguláciu potokov, zakladanie lesných škôlok, zalesňovanie, výstavbu a údržbu lesných ciest. Venoval sa výskumnej a vedeckej práci, najmä štúdiu odbornej lesníckej terminológie vo viacerých jazykoch (slovenskom, latinskom, maďarskom, nemeckom, ruskom a srbskom) a výskumu vývoja parožia podľa geologického zloženia pôdy a pastvy, jeho práce však zostali v rukopise. Niekoľko odborných príspevkov uverejnil v odborných periodikách a v dennej tlači. Vo svojom odbore bol aj súdnym znalcom a skúšobným komisárom, pracoval vo funkcii predsedu odbočky v Odbore lesníckych inžinierov pri Spolku inžinierov a architektov v Pohronskej župe a aj v MS a ďalších kultúrnych a osvetových spolkoch. Zomrel predčasne na chorobu nervov.