PETRIKOVICH, Ján lekár, múzejný a vlastivedný pracovník
PETRIKOVICH, Ján

PETRIKOVICH, Ján

lekár, múzejný a vlastivedný pracovník

Narodený14. 03. 1846 - Banská Bystrica
Zomrel22. 05. 1914 - Martin
Usadil v Martine, kde si otvoril súkromnú prax, bol aj župným lekárom. Zaslúžil sa o vybudovanie župnej nemocnice, v roku 1902 prevzal jej vedenie a pričinil sa o vybudovanie infekčného a chirurgického pavilónu. Popri vyčerpávajúcej lekárskej praxi, v ktorej si u pacientov získal veľkú obľubu, sa venoval národnej, osvetovej a kultúrnej práci. 
Pochádzal zo zemianskeho rodu, ktorého členovia sa mnoho generácií venovali výrobe pušného prachu. Študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici a v Banskej Štiavnici, potom v rokoch 1869 – 1876 medicínu na univerzite vo Viedni. Po promócii sa na žiadosť viacerých martinských osobností usadil v Martine, kde si otvoril súkromnú prax, v roku 1879 sa stal okresným a v roku 1889 župným lekárom. V roku 1888 sa zaslúžil o vybudovanie župnej nemocnice, v roku 1902 prevzal jej vedenie a pričinil sa o vybudovanie infekčného a chirurgického pavilónu. Od roku 1891 pôsobil aj v okresnej nemocenskej poisťovni. Popri vyčerpávajúcej lekárskej praxi, v ktorej si u pacientov získal veľkú obľubu, sa venoval národnej, osvetovej a kultúrnej práci. Už počas štúdia vo Viedni sa zúčastnil na založení akademického spolku Tatran a bol jeho funkcionárom, začas predsedom. V Martine sa zameral najmä na múzejníctvo, numizmatiku a archeológiu. Spolupracoval s A. Kmeťom a v roku 1893 patril k spoluzakladateľom MSS, v ktorej ho o dva roky zvolili do funkcie podpredsedu, stal sa kustódom muzeálnych zbierok, podieľal sa najmä na budovaní fondu prírodovedných zbierok, od roku 1895 spracovával numizmatické zbierky, uverejňoval ich katalóg a neskôr organizačne zabezpečoval stavbu prvej budovy múzea. V roku 1908 sa na nátlak politickej vrchnosti musel podpredsedníckej funkcie vzdať. Vo výskumnej práci sa venoval hlavne numizmatike, archeológii, botanike, paleontológii a antropológii a výsledky svojich bádaní publikoval najmä v Časopise a Sborníku MSS, ale aj v Národných novinách a v ďalších časopisoch. Publikoval prednášky a príspevky z oblasti zdravotníctva, samostatne vydal prácu o ochrane zdravia detí Opatrovanie detského zdravia (1892). Bol členom Uhorskej numizmatickej spoločnosti. Jeho manželka Gabriela, rod. Köcková (1856 – 1919) pochádzala z Viedne. Pôsobila v Slovenskom spevokole, kde pre hercov umelecky zhotovovala rôzne parochne, brady a fúzy. 
  • Náhrobník (1)
  • Rodinné prepojenie (1)
  • Rovnaké zameranie, profesia (44)
prep-loader