PAULINY-TÓTHOVÁ, Margita

Bola najstaršou dcérou žilinského advokáta a národného pracovníka Jána Milca a Oľgy, rod. Makovickej. Po vychodení ľudovej školy začala navštevovať školu rádu Vincentiek, ale v roku 1885 ju matka zaviedla na vyššiu dievčenskú školu vedenú diakonisami v nemeckom Hildene a potom pobudla ešte v Anglicku a v Belgicku. Získala na tie časy pre dievča na Slovensku mimoriadne vzdelania a výchovu. Vydala sa za Žigmunda Paulinyho-Tótha a po jeho skorej smrti sa musela postarať o výchovu štyroch detí. Prijala miesto úradníčky v Tatrabanke, neskôr prešla do Sporiteľne a od roku 1918 pracovala vo funkcii vyššej úradníčky na župnom úrade v Martine. Bola aj úradnou prekladateľkou a tlmočníčkou. Znalosti cudzích jazykov využila v prekladateľskej práci a prvá sprístupnila slovenským čitateľom viaceré významné diela anglickej literatúry (R. Kipling, A. Conan Doyle, F. Montogmeryová ai.). Vychádzali najprv v Slovenských pohľadoch a Živene, neskôr aj knižne. Na podnet J. Škultétyho sa venovala pôvodnej literárnej tvorbe a písala fejtóny, črty a poviedky, v ktorých spracovala námety zo života detí a žien. Prispievala nimi do tlače a v roku 1911 ich pod pseudonymom Anna Jánovská vydala v zbierka Pastierča a iné poviedky. Venovala sa publicistickej činnosti a uverejnila niekoľko spomienkových čŕt na významné osobnosti. Prispievala aj do americkej krajanskej tlače. Pracovala v ženskom hnutí, bola členkou Živeny, v roku 1909 ju zvolili za podpredsedníčku, po založení družstva Lipa v roku 1910 aj za podsprávkyňu tohto podniku zameraného na podporovanie ľudovej výroby a zúčastnila sa na budovaní dievčenských škôl. Slovenské ženy dôstojne reprezentovala na medzinárodných ženských kongresoch.