Po vychodení vyššieho katolíckeho gymnázia, ktoré navštevoval v rokoch 1896 – 1904 v Banskej Bystrici, študoval na poľnohospodárskej škole v maďarskom Keszthelyi. Celý život sa venoval poľnohospodárstvu, najmä hospodáreniu na rodinnom veľkostatku v Laclavej, ktorý prevzal po otcovi. V roku 1911 patril k zakladateľom Gazdovského spolku v Turci, v ktorom ho zvolili za pokladníka. Do roku 1938 pôsobil aj na poľnohospodárskom oddelení Krajinského úradu v Bratislave. Ešte pred prvou svetovou vojnou sa v roku 1910 ako člen správy podieľal na založení a budovaní menšieho slovenského peňažného ústavu Ľudovej banky úč. spol. v Turčianskych Tepliciach. V októbri 1918 sa zúčastnil pamätného zhromaždenia slovenskej politickej reprezentácie v Martine, stal sa signatárom Martinskej deklarácie a členom Slovenskej národnej rady. V období druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja a poskytoval partizánom potraviny. Po roku 1948 bol komunistickým režimom prenasledovaný.