Narodil sa na Dolnej zemi, kde bol jeho otec Fedor Ormis, syn pedagóga a spisovateľa Samuela Ormisa, evanjelickým farárom. Študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici a v Novom Sade, potom právo v Záhrebe a v Bratislave, kde v roku 1927 dosiahol doktorát. Neskôr, po externom štúdiu na filozofickej fakulte bratislavskej univerzity získal aj doktorát filozofie. V roku 1930 prijal na pozvanie Š. Krčméryho zamestnanie v MS, od roku 1932 však pôsobil v oblasti súdnictva vo viacerých mestách a v roku 1949 prešiel do Literárnovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Na jeho vedecký rast mala veľký vplyv redakčná práca na vydaní Riznerovej Bibliografie písomníctva slovenského, ktorou ho poverili v MS po smrti J. Vlčka. Stal sa zakladateľskou osobnosťou slovenskej bibliografie, spracoval a vydal personálne bibliografie J. Kollára, Ľ. Štúra a ďalších autorov a v osobitnom zväzku svoje doplnky k Riznerovej bibliografii (1972). So záujmom o túto vednú disciplínu súvisel aj Slovník slovenských pseudonymov (1944). Vo vedeckej a publicistickej práci ho zaujala najmä literárna a kultúrna história 19. storočia. Jeho personálna autobibliografia, ktorá vyšla desaťročie pred uzavretím celoživotného diela, eviduje 20 knižných titulov a okolo 1200 príspevkov, v ktorých približoval významné osobnosti a udalosti, objavoval a sprístupňoval nové pramene a hlavne upresňoval, dopĺňal a naprával omyly autorov. Publikoval najmä v Slovenských pohľadoch, no aj v mnohých ďalších periodikách. Jeho prácu charakterizovala dôslednosť, presnosť a vernosť vedeckej pravde. Osobitnú pozornosť venoval literatúre dolnozemských Slovákov a viacerým autorom (A. Martiš, J Maliak). Zaslúžil sa o vydania mnohých starších diel, ktoré doplnil komentárom a poznámkovým aparátom.
