Študoval na gymnáziu a od roku 1932 na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom pod vplyvom J. Augustu na Akadémii výtvarných umení v Prahe a od roku 1938 vzhľadom na búrlivú politickú situáciu na Ústave kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Jeho pedagógmi boli J. Mudroch, M. Schurmann, M. Benka a V. Droppa. Už počas štúdia usporiadal v Bratislave prvú samostatnú výstavu. Po skončení štúdia sa vrátil do rodiska, kde sa venoval propagácii Banskej Štiavnice, reklame a voľnej maliarskej tvorbe a súčasne pracoval v rezbárskom družstve Umena. Po potlačení SNP odmietol narukovať na front a na jar 1945 ako prívrženec slovenskej štátnosti odišiel s rodinou do exilu. Niekoľko rokov pobudol v Rakúsku, kde pokračoval vo výtvarnej tvorbe, úspešne sa zúčastnil na viacerých výstavách a stal sa členom Spolku výtvarných umelcov Rakúska. Po februári 1948 navštívil Taliansko, no napokon sa v roku 1949 rozhodol emigrovať do Argentíny. Usadil sa v Buenos Aires a prežil tu temer polstoročie. Z existenčných dôvodov prijal prácu v obchodnej firme, kde sa venoval tvorbe reklamy. Popri tom zostal verný maliarskej tvorbe, v roku 1950 usporiadal prvú a v roku 1968 druhú individuálnu výstavu. Venoval sa najmä portrétnej tvorbe, ale zaujala ho aj juhoamerická architektúra a príroda. Tvoril olejomaľby, grafiku i kresbu. Pracoval v Slovenskom kultúrnom spolku a viac rokov stál na jeho čele. V šesťdesiatych rokoch tvoril ilustrácie slovenských kníh a Kalendárov Slovenského kultúrneho spolku, navrhoval ich obálky a všestranný talent realizoval aj ako scénický výtvarník. Neskôr usporiadal ďalšie výstavy, ktoré priniesli jeho dielam zaslúžený morálny a spoločenský úspech. V roku 1994 sprístupnili jeho súbornú výstavu v Banskej Štiavnici a v tom istom roku sa sem s manželkou vrátil natrvalo.
