Bol synom Michala Mudroňa st. a bratom-dvojčaťom Michala Mudroňa ml. Študoval na stredných školách v Sarvaši, Banskej Štiavnici, Bratislave, potom právo na právnickej akadémii v Bratislave a na univerzite vo Viedni, ktorú absolvoval v roku 1857. Hneď po ukončení štúdia prišiel do Turca, kde bol vychovávateľom u Justovcov v Necpaloch, potom sa stal koncipientom advokáta Šimona Búľovského v Duliciach a v roku 1859 sa usadil v Martine, kde bol župným notárom, pracoval na súde a v roku 1862 si založil vlastnú advokátsku kanceláriu. Angažoval sa v národnom hnutí, po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 patril k jeho vedúcim osobnostiam a po smrti V. Paulinyho-Tótha sa stal predsedom Slovenskej národnej strany. V roku 1861 sa podieľal na organizovaní Memorandového zhromaždenia, v roku 1863 ho zvolili do výboru MS, začas pôsobil i vo funkcii jej tajomníka, bol iniciátorom založenia spolku Slovenská omladina, zúčastnil sa na oslavách tisícročia príchodu Cyrila a Metoda na Velehrade, v roku 1867 na Slovanskom zjazde v Moskve, v roku 1888 na oslavách 900. výročia pokresťančenia Rusov v Kyjeve, v roku 1898 viedol slovenskú delegáciu na jubilejnú českú krajinskú výstavu do Prahy a začiatkom 20. storočia sa zúčastňoval na Luhačovických poradách Československej jednoty. Podstatnou mierou sa zaslúžil o vytvorenie národného centra v Martine, podieľal sa na založení Živeny, martinského evanjelického slovenského gymnázia, KÚS , Slovenského spevokolu, Sporiteľne, Tatrabanky i na výstavbe Národného domu. V roku 1895 patril k vedúcim organizátorom Kongresu nemaďarských národov v Uhorsku v Budapešti. V právnickom povolaní sa stal známym najmä úspešnými obhajobami roľníkov a obcí v komasačných a urbárskych sporoch, angažoval sa však aj v sporoch o vrátenie zhabaného majetku MS a zastupoval slovenských spisovateľov a politikov v národných a tlačových procesoch. Bol vydavateľom a vedúcim konzorcia Národných novín, a zaslúžil sa o obnovenie Slovenských pohľadov. Venoval sa publicistickej činnosti a svoje články uverejňoval najmä v Národných novinách. Napísal Vlastný životopis, ktorý vyšiel v Slovenských pohľadoch (1915). Zomrel v tešínskej nemocnici na komplikácie po zlomenine nohy.
