MUDROŇ, Michal

Bol synom Michala Mudroňa st.. Spolu s bratom-dvojčaťom Pavlom študoval na gymnáziách v Banskej Štaivnici, Sarvaši a v Bratislave a potom právo na právnickej akadémii v Bratislave a na univerzite vo Viedni. V roku 1859 na budapeštianskej univerzite získal titul doktora práv. Usadil sa ako samostatný advokát v Bratislave, kde sa vypracoval na popredného a vyhľadávaného advokáta známeho rečníckym talentom, ktorého si vážili aj protivníci. Často obhajoval slovenských národovcov v národných a tlačových procesoch, roľníkov a želiarov v urbárskych procesoch a bránil aj pokrokových maďarských redaktorov a predstaviteľov opozičných síl. Stal sa vedúcou osobnosťou národného života v Bratislave, podporoval hlavne slovenských študentov a sprostredkovával kontakt bratislavských Slovákov s martinským centrom. V roku 1861 patril k spoluorganizátorom a zapisovateľom Memorandového zhromaždenia, zvolili ho za člena Stáleho národného výboru a memorandovej delegácie do Viedne, v roku 1863 sa zúčastnil na založení MS, stal sa jej právnym zástupcom a neskôr založil jej jednateľstvo v Bratislave. Bol aj popredným funkcionárom Slovenskej národnej strany, zúčastnil sa na tvorbe jej závažných i programových dokumentov, viackrát neúspešne kandidoval vo voľbách do uhorského snemu a spolupracoval aj s predstaviteľmi robotníckeho hnutia. V súvise s národnou, právnickou a politickou prácou sa venoval publicistickej činnosti, prispieval najmä do Pešťbudínskych vedomostí a Národných novín a napísal dve politické brožúry, ktoré vydal v maďarčine. Keď ochorel, našiel na útočisko a opateru v domácnosti brata Pavla.