Bol synom typografa Rudolfa Mitrovského a Emílie, rod. Thomkovej. Študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici a v Bratislave, v rokoch 1894 – 1896 na Akadémii výtvarných umení v Prahe a od roku 1896 na výtvarnej akadémii v Mníchove. Potom strávil tri roky na študijnom pobyte v Taliansku, začas žil a tvoril vo Viedni a po vypuknutí prvej svetovej vojny sa v roku 1914 vrátil do Martina. Stal sa tu ústrednou osobnosťou a organizátorom umeleckého života. Jeho tvorbu ovplyvnili neoklasicistické tendencie nemeckého maliarstva a priateľstvo s českým maliarom E. Zamrazilom, stal sa však aj obdivovateľom talianskych klasikov (Botticelli, Rafaelo) a sústavne sa venoval aj kopírovaniu ich diel. Vytvoril množstvo portrétov osobností, najmä martinských, a viaceré figurálne kompozície na námety klasických literárnych diel (Cervantesov Don Quijot, Shakespearov Hamlet, Goetheho Faust a i.). Príležitostne maľoval aj zátišia a krajinky. Od dvadsiatych rokov sa venoval literárnej tvorbe, písal fejtóny, glosy a úvahy o rozmanitých témach, ktoré uverejňoval najmä v Národných novinách a v Slovenských pohľadoch. Jeho zbierku noviel Pani Helène (1930), v ktorej spracoval námety z obdobia študijného pobytu v Taliansku, vyznamenali štátnou cenou. Pre Slovenský spevokol, v ktorom v mladosti vystupoval aj ako ochotnícky herec, vytvoril množstvo divadelných scén a živých obrazov.
