Po maturite na gymnáziu v Martine študoval v rokoch 1947 – 1952 na lekárskej fakulte Slovenskej univerzity, resp. Univerzity Komenského v Bratislave, kde dosiahol titul MUDr., v roku 1956 vykonal atestáciu v odbore ušno-nosno-krčného lekárstva a v roku 1968 dosiahol v odbore otorinolaryngológie špecializáciu 2. stupňa. Od roku 1953 bol sekundárnym lekárom a od roku 1968 zástupcom prednostu Otolaryngologickej kliniky fakultnej nemocnice v Martine. Zaslúžil sa o zavádzanie nových operačných metód ušno-nosno-krčnej chirurgie, zúčastňoval sa na odborných podujatiach a seminároch, pracoval na viacerých výskumných úlohách v oblasti fyziológie dýchania a ako spoluautor publikoval príspevky v odbornej tlači.