MELIČKOVÁ, Hana (vydatá Rapantová) herečka
MELIČKOVÁ, Hana

MELIČKOVÁ, Hana

(vydatá Rapantová) herečka

Narodený27. 01. 1900 - Martin
Zomrel07. 01. 1978 - Bratislava

pochovaná v Martine

Zakladateľska slovenského profesionálneho divadelníctva. Od roku l923 učila hudbu v Martine a v roku 1926 sa stala členkou činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, v ktorom pôsobila až do odchodu na dôchodok v roku 1976.

Do základnej školy chodila k otcovi, martinskému evanjelickému učiteľovi Jánovi Meličkovi a v rodičovskom dome získala aj hudobné vzdelanie. Potom študovala na vyššej obchodnej škole v rodisku a v rokoch 1919 – 1923 na Hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Prahe. Od roku l923 učila hudbu v Martine a v roku 1926 sa stala členkou činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, v ktorom pôsobila až do odchodu na dôchodok v roku 1976. Začínala ako ochotnícka herečka Slovenského spevokolu v Martine, ale stala sa zakladateľskou osobnosťou slovenského profesionálneho divadelníctva. V Slovenskom národnom divadle debutovala roku 1926 v titulnej úlohe vo Wildeovej Salome a vytvorila tu temer 180 väčších či menších postáv. Od začiatku jej zverovali veľké a hlavné úlohy, zakrátko sa vyprofilovala na tragédku v svetovom klasickom dramatickom repertoári (W. Shakespeare, H. Ibsen, O. Wilde), antických drámach, ruskej klasike, no úspešne zvládla aj iné typy postáv. Z domácej dramatickej tvorby jej boli blízke najmä postavy diel J. G .Tajovského (Beta v Statkoch-zmätkoch, 1928, 1936; Žofa v Statkoch-zmätkoch, 1950, 1955; Mara v Ženskom zákone, 1952) I. Stodolu (Slivková v Čaji u pána senátora, 1958) a jeden z vrcholných výkonov podala v Borodáčovej inscenácii Hviezdoslavovej drámy Herodes a Herodias (1937). Neskôr svoje umenie obohacovala aj o komediálne prvky, vynikla najmä ako Panna Quickly v Shakespearových Veselých paniach z Windsoru (1954). Počas Slov. republiky (1939 – 1945) načas Slov. národné divadlo nie celkom dobrovoľne opustila, v tomto období hrávala v Ľudovom divadle v Nitre a s A. Bagarom vystupovala vo viacerých mestách s inscenáciou Begovičovej hry Bez tretieho. Od vzniku rozhlasového vysielania v Bratislave sa stala v jeho reláciach interpretkou poézie i prózy a stvárnila množstvo postáv v pôvodných rozhlasových hrách i v adaptáciách slovenskej klasiky. Vytvorila aj množstvo postáv v televíznych inscenáciách, menej vystupovala vo filmovej tvorbe. Jej umenie ocenili viacerými vyznamenaniami, v roku 1955 jej udelili titul zaslúžilej a v roku 1961 národnej umelkyne.

  • Náhrobník (1)
  • Rovnaké zameranie, profesia (11)
prep-loader