MELIČKO, Ján

Ako syn učiteľa Michala Meličku dostal základné vzdelanie od svojho otca, potom študoval na evanjelických školách v Gemeri, Banskej Bystrici a v roku 1867 získal učiteľský diplom na učiteľskom ústave v Nyíregyháze. Krátko pôsobil ako učiteľ v Nyíregyháze a v Kovačici, no v roku 1874 na žiadosť otca prišiel na evanjelickú ľudovú školu do Martina,kde bol spočiatku pomocným učiteľom. V nasledujúcom roku sa stal riadnym učiteľom a istý čas vyučoval aj učňov. Jeho meno je úzko späté s dejinami Martina, v ktorých si získal zásluhy tým, že v období zostreného národného útlaku vychoval v národnom duchu niekoľko generácií martinských mešťanov. Za takúto činnosť ho úrady neraz prenasledovali. Ešte na návrh svojho otca začal organizovať povestné školské majálesy, ktoré sa tešili veľkej obľube a popularite, no po jeho smrti zanikli. Hudobné nadanie uplatnil najmä v Slovenskom spevokole a po smrti J. Kadavého sa stal jeho zbormajstrom. Venoval sa upravovaniu zborových ľudových piesní, komponoval cirkevné a príležitostné spoločenské skladby i vlastenecké piesne a spolu s B. Bullom vydal Slovenské štvorspevy. S K. Ruppeldtom bol spoluzostavovateľom a spoluredaktorom druhého a tretieho dielu Slovenských spevov a do ich druhého dielu prispel vlastnými zápismi ľudových piesní. V mladosti vystupoval ako ochotnícky herec a pracoval aj v ďalších martinských národných spolkoch.