MEDEK, Eugen

Strednú školu navštevoval v Uherskom Hradišti, ale v roku 1919 sa s rodičmi presťahoval do Dolného Kubína. Po otcovi tu prevzal holičstvo a v roku 1938 sa presťahoval do Považskej Bystrice. V Dolnom Kubíne aj v Považskej Bystrici sa ako herec a režisér venoval ochotníckemu divadlu. Prvý významný herecký úspech dosiahol postavou statkára Lomova v Čechovových Pytačkách inscenovaných v Považskej Bystrici, ktorú porota celoslovenskej súťaže ochotníckych divadelníkov v Martine v roku 1941 odporúčala na pohostinské vystúpenie v Slovenskom národnom divadle. Na základe tejto úlohy, v ktorej zaujal živelným a spontánnym herectvom, mu ponúkli angažmán v zakladajúcom sa Slovenskom komornom divadle v Martine. Do Martina sa presťahoval v roku 1943 a formálne pracoval v Ústredí slovenských ochotníckych divadiel. Vystupoval spočiatku v Slovenskom spevokole, kde vytvoril postavy Petra v Zvonovom Tanci nad plačom, Jána v Barčovej Matke, Ondreja Píšťalku v Stodolových Mravcoch a svrčkoch, Teiresiasa v Sofoklovej Antigone a Kočkareva v Gogoľovej Ženbe. Od roku 1944 sa zúčastnil na formovní umeleckého profilu profesionálneho Slovenského komorného divadla, v ktorom sa prejavil ako talentovaný komik a ako interpret charakterových aj tragických postáv. Vystupoval väčšinou v Bagarových inscenáciách počnúc postavou kráľovho spovedníka Fray Bernarda v odvážnom naštudovaní Verhaerenovho Filipa II. v roku 1944. Účinkoval aj vo Frontovom divadle a po vypuknutí SNP vo vysielaní Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici, za čo ho v januári 1945 zaistili a odviezli do koncentračného tábora v Nemecku, odkiaľ sa vrátil s podlomeným zdravím. Po návrate vytvoril viaceré hlavné postavy, jeho herectvo ešte viac vyzrelo a stal sa výraznou osobnosťou moderného slovenského herectva. V roku 1945 vytvoril réžiu Pytačiek a neskôr stvárnil postavu učiteľa vo filme P. Bielika Vlčie diery. Bol nositeľom Zlatého odznaku ÚSOD.