Vyučil sa za kolára v Pukanci, kde aj zostal začas pracovať, v roku 1922 sa vrátil do Martina, kde pracoval v celulózke, v rokoch 1934 – 1935 bol nezamestnaný, potom bol tajomníkom Červených odborov v Žiline, od roku 1938 stolárom opäť v celulózke v Martine, v rokoch 1945 – 1946 predsedom okresného výboru KSS a ONV, v rokoch 1946 – 1948 podpredsedom ONV v Martine, potom tajomníkom Odborového zväzu pracovníkov chémie, 1950 – 1951 pracovníkom Oblastného riaditeľstva celulózok a papierní v Bratislave, 1951 – 1955 riaditeľom celulózky v Gemerskej Hôrke a 1956 – 1964 predsedom MsNV v Martine. Od roku 1923 pôsobil v rôznych funkciách v Komunistickej strane Československa a v Červených odboroch, po roku 1938 organizoval komunistický odboj v Turci, za čo bol viackrát väznený, zúčastnil sa na prípravách SNP, stal sa predsedom Revolučného národného výboru v Martine a neskôr príslušníkom 2. československej partizánskej brigády M. R. Štefánika. Po vojne bol funkcionárom mnohých politických a odborových orgánov a stal sa miestnym predstaviteľom a realizátorom politiky komunistického režimu. Za účasť v odboji bol vyznamenaný Radom SNP 1. triedy (1945) a ďalšími vysokými vyznamenaniami a medailami.
