Po absolvovaní meštianskej školy na Vrútkach študoval na obchodnej akadémii v Martine a v rokoch 1950 – 1955 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesorov Ľ. Fullu, J. Želibského a J. Mudrocha. Po skončení štúdia žil a tvoril v slobodnom povolaní v Martine. Venoval sa najmä grafike, komornej maľbe i monumentálnej tvorbe a svojou tvorbou obohatil fond slovenskej výtvarnej moderny. V začiatkoch sa hlásil k skupine Mikuláša Galandu. Očarila ho slovenská krajina, ktorú zobrazil na mnohých kresbách a grafikách. Neskôr v kresbe aj grafike prešiel k mestským motívom, ktoré spracoval v početných zátišiach a mestských vedutách. SNP ho po obrazoch Vybaľovanie zbraní (1963) a Partizáni (1964) inšpirovalo k celým cyklom grafických diel (1964 a 1974). V ďalšom cykle farebných grafík znázornil združstevňovanie dediny (1971). V roku 1979 za grafické listy získal hlavnú cenu na V. bienále súčasnej slovenskej grafiky v Banskej Bystrici. V oblasti monumentálnej tvorby vytvoril rôznymi technikami a s použitím viacerých materiálov výtvarnú výzdobu pre kultúrny dom cementárne v Lietavskej Lúčke (1965), pivovar v Martine (1967), JRD v Púchove (1969), pre celý rad sobášnych siení v Turci a na Orave ale aj kamennú mozaiku pre dom smútku v Martine (1988), sklenú mozaiku pre pivovar v Bytči (1988) a ďalšie. Prvý raz vystavoval už v roku 1956 a potom sa pravidelne zúčastňoval na kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Samostatne vystavoval v roku 1976 grafiku v Banskej Bystrici a Martine, v roku 1979 grafiku v Bratislave a v Žiline a v roku 1989 výber z celoživotného diela v Martine. Jeho diela boli odmenené viacerými cenami.
