LOBÍK, Ján

Po absolvovaní učiteľského ústavu v Turčianskych Tepliciach začal v roku 1933 učiť v škole v Dolnom Srní, od roku 1946 bol oblastným veliteľom Zboru národnej bezpečnosti postupne v Komárne, Humennom a v Košiciach, v rokoch 1951 – 1953 riaditeľom hotela Slovan v Martine, 1953 – 1954 hotela Tatra v Trenčíne a od roku 1954 riaditeľom krajskej správy reštaurácií a jedální v Žiline. V roku 1960 sa vrátil k učiteľskému povolaniu, ktorému zostal verný až do odchodu na dôchodok v roku 1976, pôsobil v Trenčíne a v roku 1988 sa presťahoval do Martina. V období druhej svetovej vojny bol aktívnym účastníkom odboja, ešte pred začiatkom SNP sa prihlásil na partizánskom štábe v Sklabini, po jeho vypuknutí sa vo funkcii veliteľa tankovej čaty zúčastnil na bojoch v okolí Strečna, Dubnej skaly a Záturčia, po obsadení Martina odišiel do hôr, neskôr ho však na Pohroní zajali príslušníci nemeckej armády, väznili v Banskej Bystrici, Bratislave, neskôr previezli do Kaisensteinbrucku a Altenburgu, odkiaľ sa vrátil až v júli 1945. Po vojne vstúpil do Zboru národnej bezpečnosti a viedol na východnom Slovensku operácie proti benderovcom. Neskôr v Trenčíne aj v Martine pracoval, začas aj vo funkcii predsedu, v mestských organizáciách, v Martine aj v historicko-dokumentačnej komisii pri okresnom výbore Zväzu protifašistických bojovníkov. Vydal knihu Spomienky na SNP v Turci (1993) a článkami o SNP prispieval do regionálnej tlače. Za odbojovú činnosť ho vyznamenali Československým vojnovým krížom 1939, Medailou M. R. Štefánika 1. stupňa (1992) a ďalšími vyznamenaniami a medailami.