LILGE, Ivan

Bol synom farbiara Jána Lilgeho. Navštevoval ľudovú a meštiansku školu v Martine, potom študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, teológiu v Bratislave a v Prešove a v roku 1912 ho ordinovali za evanjelického kňaza. Pôsobil ako kaplán v Nyíregyháze, Békešskej Čabe a v rokoch 1912 – 1913 v Báčskom Petrovci. Za článok Bláznivé huby v Petrovci, v ktorom varoval dolnozemských Slovákov pred maďarizačným spolkom FEMKE, ho cirkevná vrchnosť suspendovala z úradu a tlačový súd ho odsúdil na trest odňatia slobody na jeden rok, ktorý po vypuknutí vojny zmenili tak, že musel narukovať do armády. Dovtedy žil v súkromí v Petrovci a v Martine. Po narukovaní slúžil na viacerých miestach, v roku 1915 ho pre vojenský priestupok degradovali a odvelili na východný front, kde bol za rusofilstvo väznený, neskôr často prekladaný a napokon údajne pri pokuse o prechod frontu zastrelený. Zanechal vyše 70 poviedok a noviel, ktoré uverejnil aj pod pseudonymom Lysecký väčšinou v Národných novinách, a v ktorých spracoval najmä námety z dedinského a malomestského prostredia. Venoval sa aj prekladaniu z ruského, francúzskeho, poľského, srbského i nemeckého jazyka, písal politické a filozofické úvahy, črty zo života dolnozemských Slovákov a články o divadle i teológii. V literárnohistorických príspevkoch sa zameral na obdobie národného obrodenia a dejiny slovenskej literatúry 19. storočia. Prispieval aj do ďalších slovenských a českých časopisov. Jeho meno dali príbuzní vytesať na jednoduchý žulový náhrobník, no hrob je len symbolický.