Po vychodení meštianky a gymnázia v Martine študoval právo na univerzite v Bratislave, kde v roku 1930 dosiahol doktorát. Stal sa úradníkom v Bratislave, v rokoch 1931 – 1935 bol advokátskym koncipientom vo Zvolene, potom právnym referentom Slovenskej všeobecnej úvernej banky, neskôr tajomníkom Roľníckej osvety a prednostom oddelenia Zväzu roľníckych vzájomných pokladníc, a v rokoch 1941 – 1944 samostatným advokátom v Bratislave. Od mladosti prejavoval hlboké sociálne zmýšľanie, stal sa prívržencom a funkcionárom organizácií slovenských agrárnych akademikov a mladých agrárnikov združených okolo časopisu Zem, ktorí vystupovali proti čechoslovakizmu. Neskôr odmietol postup slovenského vedenia Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, ktoré v roku 1938 podpísalo Žilinskú dohodu o autonómii Slovenska. Ako odporca politického režimu Slovenskej republiky sa stal jedným z najvýznamnejších predstaviteľov odboja a bol aj väznený. V roku 1943 spolu s J. Ursínym a M. Joskom podpísal s predstaviteľmi KSS Vianočnú dohodu ktorá formulovala ciele národnooslobodzovacieho hnutia. Zastával funkciu jedného z dvoch neoficiálnych tajomníkov Slovenskej národnej rady, udržiaval kontakty s jej vojenským ústredím a zúčastnil sa na prípravách ozbrojeného boja. Po vypuknutí SNP sa stal členom Predsedníctva Slovenskej národnej rady, v ktorej vykonával funkciu povereníka pre školstvo a osvetu. Po skončení vojny ho zvolili za predsedu Slovenskej národnej rady a túto funkciu vykonával až do februára 1948. Od roku 1945 bol aj predsedom Demokratickej strany a zaslúžil sa o jej víťazstvo v prvých parlamentných voľbách. Krátko po nástupe totalitného režimu emigroval do USA a usadil sa v New Yorku. V emigrácii dôsledne zotrvával na požiadavke obnovenia parlamentnej demokracie v Československu, pracoval v Rade slobodného Československa, založil Výbor pre slobodné Československo i Stálu konferenciu slovenských demokratických exulantov, redigoval jej tlačový orgán Naše snahy a vydal niekoľko prác o novodobých dejinách slovenského národa. Do roku 1948 vydával a redigoval viaceré časopisy a vyvíjal aj bohatú publicistickú činnosť. V roku 1945 bol vyznamenaný Radom SNP 1. triedy a v roku 1991 mu udelili Rad T. G. Masaryka 2. triedy in memoriam.
