| Narodený | 18. 11. 1880 - Liptovský Mikuláš |
| Zomrel | 10. 04. 1955 - Martin |
Počas jeho pôsobenia v riadiacej funkcii do roku 1947 Martinská celulózka niekoľkonásobne zväčšila svoju rozlohu, bola modernizovaná a v roku 1945 viedol jej rekonštrukciu a odstraňovanie vojnových škôd. V mladosti v rodisku pracoval v národných spolkoch, hrával ochotnícke divadlo a v spolkovej práci pokračoval aj v Martine.
Pochádzal z rodiny, v ktorej sa dedilo garbiarske remeslo a ktorá patrila medzi zakladateľské v oblasti garbiarskeho priemyslu na Slovensku. Po maturite študoval strojárstvo a elektrotechniku na vysokej technickej škole v Berlíne, kde získal titul inžiniera. Kratšie pôsobil v novozaloženej Slovenskej (vtedy Uhorskej) papierni v Ružomberku a odtiaľ v roku 1913 prišiel do martinskej celulózky, kde ho hneď po štátnom prevrate v roku 1918 vymenovali za riaditeľa a neskôr i za prokuristu. Počas jeho pôsobenia v riadiacej funkcii do roku 1947 fabrika niekoľkonásobne zväčšila svoju rozlohu, bola modernizovaná a v roku 1945 viedol jej rekonštrukciu a odstraňovanie vojnových škôd. Vo fabrike organizoval dobrovoľný hasičský zbor a sám skonštruoval pojazdnú parnú hasičskú striekačku. V mladosti v rodisku pracoval v národných spolkoch, hrával ochotnícke divadlo a v spolkovej práci pokračoval aj v Martine. Vo voľnom čase sa venoval rybárstvu, v roku 1919 patril k spoluzakladateľom Rybárskeho spolku Turčianskej župy a v rokoch 1926 – 1945 ako predseda stál na jeho čele.
