KUNAJ, Ján

Po vychodení ľudovej školy sa vyučil za farbiara a keď začal vykonávať remeslo v rodisku, prijali ho za majstra do cechu liptovských farbiarov. Po čase si našiel miesto pomocníka v dielni vdovy po martinskom farbiarovi Jánovi Švehlovi, neskôr sa oženil s jej dcérou Karolínou a dielňu prevzal. V roku 1858 ho prijali do cechu turčianskych farbiarov a v roku 1869 zvolili za cechmajstra zanikajúceho cechu. V roku 1858 ho prijali aj medzi martinských mešťanov. Neskôr remeslo zanechal a venoval sa hospodáreniu a obchodovaniu s vínom. V roku 1861 sa zúčastnil Memorandového zhromaždenia, neskôr bol zakladajúcim členom MS, nižšieho slovenského evanjelického gymnázia a v roku 1895 členom Spolku na založenie interkonfesionálneho gymnázia s vyučovacou rečou slovenskou v Martine. Veľa rokov pracoval v mestskom a obecnom výbore a v rokoch 1880 – 1882 vykonával funkciu richtára. V rokoch 1886 – 1892 bol voleným a v rokoch 1911 – 1912 virilným členom župného výboru. Pôsobil aj v ďalších remeselníckych, národných a osvetových spolkoch, v roku 1872 ho zvolili za prvého predsedu Priemyselného spolku, v roku 1873 sa zúčastnil na založení Dobrovoľného hasičského zboru, stal sa jeho prvým veliteľom a patril aj k organizátorom a hercom ochotníckeho divadla. Okrem toho sa podieľal na zakladaní temer všetkých priemyselných a peňažných podnikov v Martine. V roku 1869 bol spoluzakladateľom KÚS, v ktorom vykonával funkciu podpredsedu, v roku 1868 Sporiteľne, v ktorej býval členom výboru, a neskôr sa zúčastnil i na založení Tatrabanky, ktorá bola umiestnená v jeho dome a v ktorej pracoval ako pokladník až do odchodu na dôchodok v roku 1906. Bol aj spoluzakladateľom Ružomberského účastinárskeho úverkového spolku, z ktorého sa vyvinula Slovenská banka.