Po štúdiách na gymnáziách v Revúcej, Martine a v Banskej Bystrici absolvoval učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom a v roku 1878 sa stal učiteľom v rodnej obci. Po čase pokračoval v gymnaziálnych štúdiách v Kežmarku a v Šoprone a od roku 1885 študoval medicínu v Prahe. Po skončení štúdií sa usadil v mestečku Selce na ostrove Brač, kde viedol lekársku prax. V roku 1906 sa presťahoval k chorvátskym vysťahovalcom do Južnej Ameriky, kde sa v roku 1908 stal mestským lekárom v chilskom meste Punta Arenas. Po roku 1918 pomýšľal na návrat do vlasti, od roku 1922 žil striedavo v Juhoslávii i na Slovensku, no nakoniec sa v roku 1926 usadil v chorvátskych kúpeľoch Lipik. Bol jedným z najvýznamnejších a najplodnejších autorov a predstaviteľom realizmu v slovenskej literatúre. Od roku 1883 uverejňoval v Národných novinách, Slovenských pohľadoch a ďalších periodikách krátke poviedky, novely a črty z dedinského prostredia, z ktorých sa najznámejšími stali Rysavá jalovica, Veľkou lyžicou a Neprebudený. Na tieto poviedky nadviazal ďalšími, ktoré ovplyvnil už aj jeho pobyt v Prahe. Najúspešnejšou bola novela Mladé letá s výraznou psychologickou charakteristikou postáv. Vrchol v poviedkovej tvorbe dosiahol v rokoch 1890 – 1894 a z tohto obdobia pochádzajú poviedky Vianočné oblátky, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkonickom bále, Mišo a iné. V Prahe písal aj fejtóny, črty, recenzie, reportáže, príspevky memoárového charakteru a ďalšie články. Po príchode na ostrov Brač pokračoval v reminiscenciách na Prahu a rodný kraj, no postupne do jeho diela prenikalo aj nové prostredie, ktoré vykreslil aj v poviedke Mišo II a najmä v románe Dom v stráni (1911 – 1912), kronika jedného roka v živote dvoch rodín. V Južnej Amerike napísal ďalší päťdielny román Mať volá (1926) čerpajúci námety zo života chorvátskych vysťahovalcov. Zážitky z pôsobísk a ciest opísal vo viacerých cestopisných dielach (V Dalmácii a na Čiernej hore, Rijeka-Rohič-Záhreb, Prechádzaky po Patagónii, Dojmy z Francúzska). Od roku 1922 pracoval aj na cykle historických románov zo štúrovských čias Lukáš Blahosej Krasoň a Bohumil Valizlosť Zábor. V divadelných hrách Komasácia (1907) a Bacúchovie dvor (1930) už nedosiahol úroveň prozaickej tvorby. Jeho súborné dielo vyšlo v 32 zväzkoch. Počas štúdia v Prahe pôsobil v slovenskom akademickom spolku Detvan.
