Študoval na gymnáziu v Kremnici a na lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde ho v roku 1935 promovali na doktora medicíny, a v roku 1946 získal titul odborného lekára pre očné choroby. V roku 1937 bol sekundárnym lekárom v nemocniciach v Martine a v Nových Zámkoch, od roku 1938 prvým sekundárom na očnom oddelení nemocnice v Martine, v rokoch 1939 – 1946 asistentom na očnej klinike lekárskej fakulty v Bratislave a v rokoch 1946 – 1948 prednostom očného oddelenia nemocnice v Košiciach. V roku 1948 sa stal nástupcom Jozefa Pajtáša vo funkcii primára očného oddelenia martinskej nemocnice a po jeho pretvorení na kliniku v roku 1967 zástupcom vedúceho kliniky. V tejto funkcii pôsobil až do odchodu na dôchodok v roku 1982. Venoval sa aj výskumnej práci, ktorá vychádzala z praktických potrieb liečebnej starostlivosti, a prednášal na mnohých lekárskych zjazdoch i seminároch. Viaceré odborné príspevky publikoval v časopisoch Bratislavské lekárske listy, Československá oftalmologie, Revue internationale du trachome a Ophthalmologica. V roku 1977 ho vymenovali za člena korešpondenta časopisu Revue internationale du trachome. Pôsobil vo viacerých odborných lekárskych spoločnostiach a orgánoch, od roku 1980 bol členom poradného zboru pre oftalmológiu Ministerstva zdravotníctva SR, od roku 1969 krajským odborníkom a súdnym znalcom pre oftalmológiu a dlhé roky vykonával funkciu podpredsedu a člena výboru Slovenskej oftalmologickej spoločnosti.
