Aj ďalší z bratov vychodil základnú a strednú školu v rodisku a potom študoval na vysokej obchodnej škole v Budapešti. Pracoval v Kremnickej ľudovej banke a v Schwarzovej dielni na mlynské kamene v Hronskom Svätom Kríži (dnes Žiar nad Hronom). V rokoch 1892 – 1893 bol zamestnaný vo fabrikách na výrobu porcelánu v Győri a vo Viedni, potom viedol neúspešné kutacie práce na arzénovú rudu v Tajove, pracoval v Budapešti a v roku 1895 sa stal obchodným správcom Dielne na náradie v Martine (tzv. "stoličkovej fabriky"). V rokoch 1897 – 1906 bol správcom naftových baní vo Volovecku v Haliči a potom sa venoval hospodáreniu na vlastných majetkoch v Breznici pri Stropkove a v Šooštve pri Nyiregyháze. V roku 1918 ho vymenovali za župana Zemplínskej župy, kde organizoval a budoval československú štátnu správu. V roku 1920 ho zvolili za senátora Národného zhromaždenia, kde sa stal aj predsedom Klubu poslancov republikánskej strany. Napokon sa usadil v Ľubochni, kde ho pritiahla tamojšia príroda. Aj on sa počas pobytu v Budapešti a vo Viedni zapájal do slovenského spolkového života, v roku 1892 ho zvolili za podpredsedu spolku Národ vo Viedni, bol zakladajúcim členom a funkcionárom MSS a Živeny a v rokoch 1895 – 1897 vytvoril niekoľko postáv ako ochotnícky herec Slovenského spevokolu v Martine. Krátkymi humoreskami prispieval do Národných novín.
