Po štúdiu na gymnáziu v Banskej Bystrici a na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde pokračoval i v štúdiu teológie, sa v roku 1915 stal ev. kaplánom v Krajnom a neskôr v Bratislave. V roku 1918 patril k signatárom Martinskej deklarácie a zakrátko nastúpil ako redaktor do redakcie Národných novín v Martine, kde ho na oživotvorujúcom valnom zhromaždení MS v auguste 1919 zvolili do funkcie tajomníka. Po návrate zo študijného pobytu v Paríži v rokoch 1920 – 1921 ho poverili redigovaním Slovenských pohľadov a v roku 1925 aj detského časopisu Včelka. Po študijnom pobyte na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe zložil rigorózne skúšky a v roku 1930 získal doktorát. O dva roky neskôr sa však zo zdravotných dôvodov vzdal funkcie tajomníka MS a potom sa liečil na viacerých miestach. Prvé básne publikoval v roku 1913 v Dennici, intenzívnejšie až po roku 1919 v Národných novinách, Slovenských pohľadoch, Slovenskom týždenníku, Živene a inde. V poézii nadviazal na slovenské literárne tradície a ovplyvnili ho aj európski romantici a symbolisti. Jeho básnickým debutom bola zbierka Keď sa sloboda rodila (1920). Po nej nasledovali zbierky Herbárium (1929), Piesne a balady (1930) a napokon Pozdrav odmlčaného básnika (1944). V prozaickej tvorbe inklinoval k lyrizovanej próze. Mimoriadne významné je jeho literárnohistorické dielo, ktorým nadviazal na J. Vlčka a J. Škultétyho. Hlbokú znalosť slovenských literárnych dejín prejavil v knižke Prehľad dejín slovenskej literatúry a vzdelanosti (1920) a najucelenejšiu literárnohistorickú syntézu podal v diele Dejiny literatúry slovenskej, ktoré vyšlo knižne až posmrtne v roku 1976. Podieľal sa na usmerňovaní literárneho vývinu na Slovensku, bol iniciátorom a redaktorom významných vydaní MS, okolo ktorej sústredil väčšinu slovenských spisovateľov. Do slovenskej literatúry prispel aj prekladmi, pričom sa venoval najmä autorom európskej romantickej literatúry.
