Študoval na gymnáziu v chorvátskom Sisaku, kde profesor kreslenia podporoval jeho výtvarné nadanie, a tak ho mohol rozvinúť štúdiom litografie na grafickej škole v Záhrebe. Zdravotné problémy mu zabránili v ďalšom štúdiu na akadémii výtvarných umení. V štátnej tlačiarni Národných novín v Záhrebe sa doučil litografiu a potom vystriedal ešte niekoľko miest. Do roku 1943 bol reklamným kresličom, zdokonalil sa v oblasti užitej grafiky, aranžérstva, dekoračného maliarstva a pri inštalácii vnútorných architektúr výstavných priestorov. V roku 1943 prišiel na Slovensko a usadil sa v Martine, kde bol spočiatku externým maliarom-grafikom a od roku 1945 vedúcim reprodukčných oddelení v Neografii. V roku 1950 ho na základe vykonštruovaného obvinenia nespravodlivo odsúdili na trest odňatia slobody na 20 rokov a o dva roky zomrel vo väzení. V maliarskej tvorbe sa venoval krajinárstvu, zobrazoval najmä horskú alpskú a tatranskú krajinu väčšinou technikou olejomaľby alebo pastelom, no zaujala ho aj portrétna tvorba. Hlavnou oblasťou jeho tvorby však zostala užitá grafika. Navrhoval rôzne tlačivá, plagáty, etikety, ilustroval knihu J. Komoru Elektrina – budúcnosť Slovenska (1947), a technicky dotvoril Bednárove návrhy série známok s témou SNP. V rokoch 1948 – 1949 vytvoril sériu litografií z výstavby Stalinových závodov v Martine. Vystavovať začal ešte v Záhrebe, neskôr vystavoval samostatne a na kolektívnych výstavách aj na Slovensku.
