Po absolvovaní domácich škôl študoval na stredných školách v Tešíne, Rimavskej Sobote a v Prešove a od roku 1858 právo na univerzite v Pešti. Po skončení štúdií sa stal praktikantom u P. Mudroňa a neskôr si otvoril vlastnú advokátsku prax v Martine. Súčasne vykonával funkciu právneho zástupcu Sporiteľne. Ale hlavné oblasti jeho záujmov predstavovali ochotnícke divadlo a hasičské hnutie. Vytvoril vyše 240 divadelných postáv, pôsobil však aj ako režisér, dekoratér a tvorca kulís. V roku 1872 sa zúčastnil na založení Slovenského spevokolu a v prvých troch rokoch jeho existencie vykonával funkciu tajomníka. V roku 1873 inicioval založenie Dobrovoľného hasičského zboru, ktorý najmä po zrušení MS plnil dôležité národné poslanie, v rokoch 1874 – 1906 bol jeho veliteľom a potom "opatrovníkom majetku". Podieľal sa aj na vzniku a organizovaní ďalších hasičských zborov v Turci a pre hasičov vydal príručku Cvičebník (1873). Pracoval vo výbore MS, bol aj spoluzakladateľom a funkcionárom KÚS a zakladajúcim členom martinského slovenského evanjelického gymnázia. Vynikal ako nadaný výtvarník, pri stavbe novej budovy Národného domu projektoval javiskové zariadenie a venoval sa kopírovaniu diel starých i novších majstrov. Zaujala ho regionálna história, zozbieral a publikoval cenné historické údaje z Martina a Turca. Ako kronikár mesta uverejňoval v Národných novinách niekoľko desaťročí správy o aktuálnom dianí v Martine. Pracovala aj v mestskom, resp. obecnom a v župnom výbore.
