KOHÚT, Ján

Bol mladším synom advokáta Jána Kohúta a študoval na štátnej chlapčenskej meštianke v Martine, potom na gymnáziu v Rimavskej Sobote, a na ev. lýceách v Bratislave a v Kežmarku, kde 4. júla 1893 zmaturoval. Medicínu študoval v rokoch 1893 – 1899 na univerzite v Innsbrucku, len v letnom semestri 1897 chirurgiu vo Viedni. Počas pobytu vo Viedni sa stal členom slovenského akademického spolku Tatran, kde ho zvolili za podpredsedu. Lekársku prax začal na klinike v Budapešti, ale už začiatkom roku 1901 sa usadil ako všeobecný a zubný lekár v rodnom Martine. Počas prvej svetovej vojny, keď musel narukovať, pôsobil ako vojenský lekár v Belehrade a v Cetinji v Čiernej Hore. V Martine si zakrátko získal povesť vynikajúceho a vyhľadávaného odborníka. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 prispel k organizovaniu a budovaniu zdravotníctva. Stal sa okresným, začas župným lekárom a v roku 1934 referentom a vedúcim zdravotníckeho oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zaslúžil sa o budovanie viacerých nemocníc, predovšetkým však nemocnice v Martine. Článkami so zdravotníckou problematikou prispieval do viacerých novín a časopisov. Do Martina sa natrvalo vrátil až ako penzista v roku 1939 po zrušení Krajinského úradu v dôsledku rozpadu Československa.