KALINČIAK, Janko

Ako syn evanjelického farára prešiel podľa vtedajšieho zvyku viacerými školami, od roku 1836 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči, v rokoch 1839 – 1843 teológiu na evanjelickom lýceu v Bratislave a 1843 – 1845 filozofiu a históriu na univerzite v Halle. Krátko bol vychovávateľom a v roku 1846 s pomocou Ľ. Štúra získal miesto profesora latinčiny, nemčiny a maďarčiny na gymnáziu v Modre, kde sa stal neskôr riaditeľom. Od roku 1858 pôsobil vo funkcii riaditeľa na nemeckom ev. gymnáziu v Tešíne, no po jedenásťročnom pôsobení ho predčasne penzionovali. Vrátil sa do Martina, kde onedlho umrel. Prvé básne, prózy i recenzie písal už počas štúdií v Bratislave, kde patril k najaktívnejším členom Ústavu slovanského. Prvé diela inšpirované ľudovou slovesnosťou uverejnil v rukopisnom časopise Buben (1841), neskôr publikoval v Tatranke, Concordii, Nitre, Lipe a v Sokole. Od poézie prešiel postupne k próze, stal sa najvýznamnejším a najplodnejším prozaikom štúrovskej a matičnej doby a aj zakladateľskou osobnosťou v oblasti žánru historickej novely v slovenskej literatúre. Svojim dielom ovplyvnil prechod slovenského literárneho romantizmu k realizmu. Z jeho prvých diel sa zachovala len historická povesť Bozkovci (1842), dej ktorej situoval do obdobia vlády kráľa Mateja. Námety z toho istého obdobia spracoval aj v historickej novele Milkov hrob (1845 – 1846). Aj historické povesti Mládenec slovenský, Bratova ruka, Púť lásky, Svätý duch, Knieža liptovské, Orava a ďalšie vychádzajú zo zásad romantizmu, ale obsahujú mnohé realistické prvky. Jeho vrcholným dielom je Reštaurácia s podtitulom Obrazy z nedávneho života, v ktorej vychádzal z poznania zemianskeho života a aj zo spomienok svojej matky Terézie, rodenej Rutkajovej-Nedeckej, pochádzajúcej zo starého turčianskeho zemianskeho rodu. Venoval sa aj novinárstvu, počas pôsobenia v Modre spolupracoval pri redigovaní Štúrovho Orla tatranského a v Martine naň nadviazal literárnym mesačníkom Orol (1870 – 1871), ktorý založil a redigoval. Významná bola aj jeho literárnokritická a publicistická činnosť. Stal sa spoluzakladateľom a členom výboru MS a v roku 1866 mu udelili titul čestného občana mesta Martin. Poznali ho v celom slovanskom svete a udržiaval kontakty s predstaviteľmi kultúr viacerých slovanských národov.