JURIGA, Ferdinand politik, publicista, katolícky kňaz
JURIGA, Ferdinand

JURIGA, Ferdinand

politik, publicista, katolícky kňaz

Narodený12. 10. 1874 - Gbely, okr. Skalica
Zomrel23. 11. 1950 - Bratislava

v roku 1996 boji jeho ostatky prevezené do Martina

Kňazské pôsobenie vždy spájal s národnou a sociálnou prácou a stal sa jedným z najvýznamnejších slovenských politikov obdobia pred prvou svetovou vojnou. Verejnú, sociálnu, kultúrnu a politickú činnosť rozvinul najmä po príchode do Bratislavy. Inicioval preklad Svätého písma do slovenčiny, patril k politikom usilujúcim o založenie Slovenskej ľudovej strany.

Študoval na gymnáziách v Ostrihome a v Skalici, teológiu v Ostrihome a na univerzite vo Viedni, kde získal aj doktorát. V roku 1898 ho vysvätili za r. kat. kňaza, stal sa kaplánom postupne vo Veľkej Mani, Budaörsi, Leviciach, Palárikove a v Bratislave, od roku 1905 bol farárom vo Vajnoroch, od roku 1923 v Dolnej Strede, od roku 1924 asesorom v Trnave a od roku 1930 žil na odpočinku v Bratislave – Karlovej Vsi. Počas štúdia vo Viedni sa zoznámil s myšlienkami kresťanského sociálneho učenia a pracoval aj v slovenskom akademickom spolku Tatran. Neskôr kňazské pôsobenie vždy spájal s národnou a sociálnou prácou a stal sa jedným z najvýznamnejších slovenských politikov obdobia pred prvou svetovou vojnou. Verejnú, sociálnu, kultúrnu a politickú činnosť rozvinul najmä po príchode do Bratislavy. Pracoval vo výbore Spolku svätého Vojtecha, kde okrem iného inicioval preklad Svätého písma do slovenčiny a zaslúžil sa o oživenie kultu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. V národnom duchu pôsobil najmä medzi katolíckym roľníctvom západného Slovenska, v roku 1905 patril k politikom usilujúcim o založenie Slovenskej ľudovej strany, v roku 1913 inicioval jej obnovenie a stal sa jej tajomníkom. V rokoch 1906 a 1910 ho zvolili za poslanca uhorského snemu, v ktorom bojoval za práva Slovákov, a od roku 1914 bol jediným slovenským poslancom. V roku 1918 sa stal členom Slovenskej národnej rady a jej výkonného výboru, zúčastnil sa na zasadnutí, na ktorom prijali Martinskú deklaráciu, patril k jej signatárom a po vzniku Československej republiky ho vymenovali za poslanca revolučného Národného zhromaždenia. Stal sa podpredsedom obnovenej Slovenskej ľudovej strany (od roku 1925 Hlinkova slovenská ľudová strana), presadzoval autonómiu Slovenska a liberálnejšie reformy v cirkvi, čím sa dostal do sporov s vedením strany i s Andrejom Hlinkom. V rokoch 1920 a 1925 ho zvolili za poslanca Národného zhromaždenia, no neskôr patril k radikálnym odporcom V. Tuku, za čo ho zo strany vylúčili. Pracoval v Slovenskej lige, ktorá vyvíjala činnosť medzi Slovákmi na národnostne zmiešanom území, v rokoch 1922 – 1939 vykonával funkciu podpredsedu a 1931 – 1939 aj funkciu predsedu jej Školskej matice. V súvislosti s politickou a verejnou prácou sa venoval publicistickej činnosti, za politické články ho v roku 1906 odsúdili na dva roky väzenia a finančnú pokutu. Patril k hlavným spolupracovníkom Katolíckych novín, resp. Ľudových novín a Slovenských ľudových novín, prispieval však i do Národných novín a Slovenského týždenníka. Vydal aj niekoľko samostatných náboženských a politických diel.

  • Náhrobník (1)
  • Rovnaké zameranie, profesia (42)
prep-loader