JUNAS, Ján

Študoval na gymnáziu v Martine a v rokoch 1943 – 1951 na lekárskej fakulte Slovenskej univerzity, resp. Univerzity Komenského v Bratislave, v roku 1971 dosiahol hodnosť docenta a v roku 1977 kandidáta historických vied. Po promócii sa stal sekundárnym lekárom na chirurgickom oddelení štátnej nemocnice v Liptovskom Mikuláši-Palúdzke, v rokoch 1953 – 1958 vykonával aktívnu vojenskú službu vo vojenskej nemocnici v Ružomberku a v roku 1958 sa natrvalo usadil v Martine. Pôsobil najprv vo funkcii okresného chirurga, v rokoch 1967 – 1971 bol odborným asistentom a potom až do odchodu na dôchodok v roku 1990 postupne vedúcim kabinetu dejín medicíny a zdravotníctva, docentom a vedúcim katedry hygieny a sociálneho lekárstva na lekárskej fakulte. Bol autorom a spoluautorom viacerých odborných a popularizačných prác, príručiek, osvetových letákov, vysokoškolských učebníc a skrípt a napísal množstvo odborných a popularizačných článkov, štúdií a recenzií. Jeho diela vychádzali aj v zahraničí, najmä v krajinách Zväzu sovietskych socialistických republík, a získali viaceré ocenenia. Najvýznamnejšie boli práce z oblasti dejín medicíny Od kamenného noža po umelé srdce (1971), Víťazi nad chorobami (1974), Průkopníci medicíny (1977), najmä však Dejiny medicíny a zdravotníctva (1985), ktoré vydal v spoluautorstve s M. Bokesovou-Uherovou, a Lekári a spoločnosť na Slovensku v 19. storočí (1990). Autorsky sa zúčastnil aj na príprave monografií 100 rokov Martinskej nemocnice (1988) a 80 rokov Červeného kríža na Slovensku (1998). V roku 1983 vydal Encyklopédiu zdravia pre deti a mládež a prispel do ďalších encyklopedických diel, najmä do Slovenského biografického slovníka. Reedíciami popularizoval diela starších slovenských autorov, najmä J. Tonsorisa a J. Fándlyho, ako aj literárnohistorické pamiatky (Knižka olejkárska, 1969). Bohaté zdroje ľudovej slovesnosti spracoval v diele Turčianske chotáre (1996). V mladosti prekladal poéziu i prózu z ruskej a poľskej literatúry.