JESENSKÝ, Janko

Bol synom Jána Jesenského-Gašparé a pokračujúc v rodinnej tradícii vyštudoval právo. Po získaní doktorátu na univerzite v Kluži si v roku 1906 otvoril advokátsku kanceláriu v Bánovciach nad Bebravou. V období prvej svetovej vojny ho z politických dôvodov prenasledovali, uväznili a v roku 1915 po narukovaní do príslušníka rakúsko-uhorskej armády odvelili na ruský front. Zakrátko prešiel na ruskú stranu a vstúpil do československých légií. Stal sa členom ruskej odbočky Českoslovenkej národnej rady, spolu s J. Gregorom Tajovským redigoval slovenskú prílohu časopisu Čechoslovan vo Voroneži a Kyjeve a od roku 1917 bol redaktorom týždenníka Slovenské hlasy v Petrohrade. Po návrate v roku 1919 ho vymenovali za župana Gemerskej, neskôr Nitrianskej župy a nakoniec do funkcie krajinského viceprezidenta. Po roku 1939 sa zapojil do protifašistického odboja. Literárnej činnosti sa venoval už počas štúdia a od roku 1897 publikoval krátke poviedky, besednice, črty, humoresky a poéziu v Národných novinách, Slovenských pohľadoch a ďalších časopisoch a kalendároch. Knižne debutoval básnickou zbierkou Verše (1905), netradičnou výberom tém a nekonvenčnou spracovaním ľúbostných motívov. Básne s témou zážitkov z vojnového obdobia vydal pod názvom Zo zajatia (1919), nasledovali zbierky Verše 2 (1923) s reflexívnymi a meditatívnymi básňami kritizujúcimi súčasné spoločenské pomery, Po búrkach (1932) s lyrickými básňami podobného zamerania a lyricko-epická skladba Náš hrdina (1944). Odbojovú poéziu vydal v roku 1945 v zbierkach Proti noci, Reflexie a Na zlobu dňa 1-2. Básnické dielo zavŕšil posmrtne vydanou zbierkou Jesenný kvet (1948) oslavujúcou hrdinov SNP. Jeho próza, poviedky, novely a romány, prerastá do satirickej kresby malomestského prostredia a kritiky spoločenských pomerov a meštiackej morálky. Známe sú Malomestské rozprávky (1913) a aj rozprávanie z čias prvej svetovej vojny Cestou k slobode (1933). V zbierke noviel Zo starých časov (1935) spracoval námety z obdobia zaniknutej monarchie. Jeho vrcholným prozaickým dielom sa stal román Demokrati (1934, 1938), v ktorom satirou ostro kritizoval súčasnú spoločnosť. Bol jedným z najvýznamnejších slovenských spisovateľov, v poézii sa zaradil k predstaviteľom básnickej moderny a v próze k čelným autorom druhej vlny literárneho realizmu. Venoval sa aj prekladaniu z ruštiny. V roku 1945 sa za literárnu činnosť stal prvým slovenským národným umelcom.