JESENSKÝ-GAŠPARÉ, Ján

Bol príslušníkom jedného z najrozvetvenejších turčianskych zemianskych rodov. Sídlom rodu bolo Horné Jaseno a za jeho zakladateľa sa pokladá Matej (Madaj), ktorý spolu so synmi získal v roku 1274 donáciu na túto dedinu. Ján Jesenský bol napriek pôvodu hlboko demokratického zmýšľania. Po vyštudovaní práva v Kežmarku sa stal úradníkom župného úradu v Martine. V revolučných rokoch 1848/49 pôsobil ako kapitán slovenských dobrovoľníkov v Gemeri a v Nitrianskej župe. Potom pracoval v štátnej službe, no sklamaný Bachovým absolutizmom zložil v roku 1860 advokátsku skúšku v Pešti a v nádeji na nezávislé postavenie si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu v Martine. V martinsko-blatnickom okrese ho zvolili za hlavného slúžneho a v tejto funkcii na podnet Š. M. Daxnera presadil povolenie Memorandového zhromaždenia. Sám sa na zhormaždení zúčastnil, a stal sa členom delegácie, ktorá predložila Memorandum národa slovenského panovníkovi vo Viedni. V roku 1861 mu za tieto zásluhy mesto Martin udelilo čestné meštianstvo. Od založenia MS bol jej funkcionárom a v roku 1883 spoluautorom "prestolného prosbopisu" za jej obnovenie. Ako jeden z piatich členov výboru Slovenskej národnej strany v rokoch 1861, 1865, 1869 a 1875 kandidoval vo voľbách do uhorského snemu, pričom prišiel o majetok. Zastával funkcie patróna martinského slovenského evanjelického gymnázia, predsedu Turčianskeho kasína a predsedu dozorného výboru Tatrabanky. V roku 1867 sa s P. Mudroňom a A. Radlinským zúčastnil na národopisnej výstave a slovanskom zjazde v Moskve. Vďaka silnej robusntej postave, vodcovských schopnostiam a nekompromisným postojom ho v martinskej spoločnosti nazvali atamanom. V mladších rokoch hrával ochotnícke divadlo.