JESENSKÁ, Zora

Po maturite na gymnáziu v rodisku študovala hru na klavír na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Potom bola súkromnou učiteľkou hry na klavír a v roku 1939 na desaťročie prevzala redakciu časopisu Živena a edície Knihy Živeny. Neskôr pracovala v MS, vydavateľstve Tatran a vo funkcii vedúcej rusistického prekladateľského seminára na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od tridsiatych rokov publikovala príležitostné články a štúdie o klasikoch slovenskej i ruskej literatúry najmä v Živene, Slovenských pohľadoch, Národných novinách a v Eláne. Z návštev ZSSR čerpala námety pre dve knihy reportáží. Jej doménou sa však stal umelecký preklad, ktorému sa naplno venovala po roku 1956. Prekladala najmä z ruskej a sovietskej literatúry, no aj z francúzštiny, angličtiny, bulharčiny a nemčiny. Jej preklady sú autonómnym umeleckým dielom a vynikajú bohatstvom jazyka a jeho čistotou. Medzi najvýznamnejšie patria preklady Tolstého románov Vojna a mier a Tichý Don. Zaoberala sa teoretickými otázkami prekladateľstva a pokladáme ju za spolutvorkyňu modernej slovenskej prekladateľskej školy. Ako funkcionárka a neskôr podpredsedníčka ústredného výboru Živeny sa zaslúžila o rozvoj ženského hnutia a bola i členkou výboru Zväzu slovenských spisovateľov. V roku 1967 jej udelili titul Zaslúžilá umelkyňa. K okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 zaujala nekompromisné odmietavé postoje a takisto k totalitnému politickému režimu, ktorý nastúpil po týchto udalostiach. Za to ju prenasledovali, jej meno sa nesmelo objaviť v tlači a encyklopédiách, jej preklady povyhadzovali z knižníc a keď zomrela, zakázali rozlúčku v Bratislave. Jej pohreb v Martine patril k prvým, na ktorých účasť bola prejavom občianskej odvahy. Už v zrelšom veku sa vydala za publicistu Jána Roznera.