JÁNOŠÍK, Anton

Po absolvovaní meštianskej školy v rodisku študoval na gymnáziu v Trenčíne, v rokoch 1923 – 1927 český, slovenský a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rokoch 1927 – 1928 francúzsky jazyk na univerzite v Poitiers a v roku 1940 dosiahol doktorát filozofie. Pracoval ako stredoškolský učiteľ v Kláštore pod Znievom, Malackách, Košiciach, Prešove, Martine, Žiline a od roku 1940 na obchodnej akadémii, resp. Strednej ekonomickej škole opäť v Martine. Súčasne v rokoch 1940 – 1950 pôsobil aj ako externý redaktor Matice slovenskej. Popri pedagogickej práci sa venoval vedeckej činnosti v oblasti jazykovedy a dialektológie. V jazykovede sa zameral na výskum kultúry reči, obhajoval tzv. matičný úzus a neskôr hlbšie zákonitosti spisovného jazyka. V roku 1932 sa stal spoluzakladateľom časopisu Slovenská reč, ktorý v rokoch 1939 – 1945 i redigoval a od roku 1940 v MS spolu s E. Jónom pracoval na prípravách slovníka slovenského jazyka. Osobitnú pozornosť venoval výskumu rodného bánovského nárečia a jeho výsledky čiastočne uverejnil v štúdii Z bánovského nárečia v Zborníku na počesť Jozefa Škultétyho (1933). Okrem Slovenskej reči prispieval do časopisov Slovenský jazyk, Slovenské pohľady, Slovo a tvar, Kultúra slova a ďalších.