IZÁK, Gustáv

Pochádzal z rodiny evanjelického učiteľa Jána Izáka. Navštevoval gymnáziá v Banskej Štiavnici a v Levoči, právo študoval v Prešove a v roku 1873 zložil advokátsku skúšku v Budapešti. Potom si otvoril advokátsku kanceláriu v Kláštore pod Znievom, ktorú neskôr presťahoval do Martina. Po vzniku Československej republiky vstúpil do služieb štátnej administratívy, stal sa hlavným notárom Turčianskej župy a správcom kurzu pre notárov. Počas štúdia v Prešove pôsobil v slovensko-rusko-srbskom spevokole Kolo, prispel poéziou do viacerých zborníkov, neskôr článkami do Pešťbudínskych vedomostí, Slovenských novín a ďalších periodík. Napísal aj niekoľko populárnonáučných spisov s právnickou a národnoobrannou tematikou. Patril k spoluzakladateľom Románovej bibliotéky, v ktorej vydal aj vlastné preklady románov K. Mikszátha Slovenskí rodáci (1904) a M. Jókaia Páter Peter (1883) a Nový zemský pán (1885 – 1887). Bol členom Slovenskej národnej strany a v októbri 1918 signatárom Martinskej deklarácie. V mladosti pracoval vo výbore slovenskej Omladiny, neskôr dlhé roky vo výboroch MS a MSS, venoval sa aj ochotníckemu divadlu, bol spoluzakladateľom Živeny, členom spolkového riaditeľstva Tatrabanky, Literárneho odboru KÚS a ďalších spolkov a inštitúcií. Po odchode na dôchodok sa venoval propagovaniu včelárstva.