HURBAN-VAJANSKÝ, Svetozár redaktor, spisovateľ, literárny kritik, právnik, ideológ a organizátor národného hnutia
HURBAN-VAJANSKÝ, Svetozár

HURBAN-VAJANSKÝ, Svetozár

redaktor, spisovateľ, literárny kritik, právnik, ideológ a organizátor národného hnutia

Narodený16. 01. 1847 - Hlboké, okr. Senica
Zomrel17. 08. 1916 - Martin

Vedúca osobnosť a ideológ slovenskej politiky a jeden z hlavných predstaviteľov konzervatívneho martinského vedenia Slovenskej národnej strany. Stal sa významným reprezentantom modernej slovenskej poézie, prózy, literárnej kritiky a esejistiky a hlavným predstaviteľom slovenského literárneho realizmu.

Bol najstarším synom Jozefa Miloslava Hurbana. Po absolvovaní stredných škôl študoval v rokoch 1867 – 1870 na právnickej akadémii v Bratislave a 1874 zložil advokátsku skúšku v Budapešti. Stal sa koncipientom v advokátskej kancelárii V. Kutlíka v Trnave, potom u R. Kučíniho v Pešti a po absolvovaní vojenskej služby u M. Mudroňa v Bratislave. V rokoch 1874 – 1877 bol samostatným advokátom v Skalici, Viedni, Bratislave a v Námestove a 1877 – 1878 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1878 narukoval do rakúsko-uhorskej armády a zúčastnil sa na okupácii Bosny a Hercegoviny. Po návrate sa natrvalo usadil v Martine, redigoval Národnie noviny, literárne časopisy Orol a Slovenské pohľady a začas aj mesačník Rodina a škola. Vypracoval sa na vedúcu osobnosť a ideológa slovenskej politiky a patril k hlavným predstaviteľom konzervatívneho martinského vedenia Slovenskej národnej strany. Stal sa významným reprezentantom modernej slovenskej poézie, prózy, literárnej kritiky a esejistiky a hlavným predstaviteľom slovenského literárneho realizmu. S kladným ohlasom na Slovensku i v Čechách sa stretla už jeho prvá básnická zbierka Tatry a more (1880), po nej nasledovala ďalšia Spod jarma (1884), epicko-reflexívna skladba Vilín (1885) a posledná samostatne vydaná básnická zbierka Verše (1890). Súčasne sa venoval prozaickej tvorbe a v románoch Letiace tiene (1883) a Suchá ratolesť (1884) odhalil neschopnosť slovenskej nižšej šľachty postaviť sa na čelo národného zápasu. Obľubu si získali aj jeho kratšie prózy. V románe Koreň a výhonky (1895 – 1896), uverejňovanom v Slovenských pohľadoch, podal akúsi encyklopédiu života slovenskej spoločnosti a analyzoval vzťah sedliakov, inteligencie a meštianstva. Posledným románom bol Kotlín (1901). Námety z početných ciest po Európe spracoval v niekoľkých cestopisných črtách. Svojim literárnokritickým dielom ovplyvňoval slovenskú literárnu tvorbu a glosoval aj iné oblasti umenia. S politickou činnosťou súvisela zasa jeho rozsiahla publicistická práca. Uverejnil aj niekoľko brožúr a množstvo úvodníkov, článkov a úvah, za ktoré ho maďarská justícia viackrát odsúdila do väzenia. Významne sa podieľal na všetkých celonárodných podujatiach, stál pri zrode KÚS, Národného domu a vykonával funkciu tajomníka Živeny.

  • Náhrobník (1)
  • Rovnaké zameranie, profesia (68)
prep-loader