HROBOŇ, Ján Bohdan

Bol najstarším synom Anny Ľudmily a Jána Vladimíra Hroboňovcov. Po maturite na gymnáziu v Rimavskej Sobote študoval ako príslušník piatej generácie rodu farárov teológiu na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Modre. Ordinovali ho v roku 1960, potom pôsobil ako kaplán v Nových Zámkoch, neskôr v Košiciach, v roku 1964 sa stal farárom v Jelšavskej Teplici, po dvoch rokoch v Ratkovskom Bystrom, v roku 1972 na celé desaťročie v Lazoch pod Makytou, potom v Hanušovciach nad Topľou a v rokoch 1993 – 2001 v Martine. Mal prirodzenú autoritu, vynikal ako obľúbený kazateľ, na svojich pôsobiskách venoval veľkú pozornosť mládeži a bol odporcom a kritikom komunistického režimu. Po roku 1993 sa zaslúžil o duchovnú obnovu martinského cirkevného zboru, podieľal sa na založení Biblickej školy a evanjelickej základnej školy v Martine a zaslúžil sa o založenie časopisu Martinský evanjelik. Vo svojej činnosti presadzoval myšlienku ekumény, publikoval príspevky teologického zamerania i na aktuálne témy, začas bol generálnym presbyterom Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku, pôsobil v rôznych ďalších cirkevných grémiách, orgánoch a spoločenstvách a organizoval spoluprácu s mnohými cirkevnými zbormi v zahraničí. Stal sa uznávanou mravnou autoritou a patril k výrazným predstaviteľom evanjelickej cirkvi na Slovensku. Po odchode na odpočinok žil v Mošovciach a popritom vyučoval Starú zmluvu v Biblickej škole v Martine a na Žilinskej univerzite.