Študoval na gymnáziu v Martine a v rokoch 1950 – 1954 na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, kde dosiahol titul inžiniera. Neskôr absolvoval postgraduálne štúdium makromolekulárnej chémie a riadenia investičnej výstavby. Od roku 1954 bol technológom v podniku Chemosvit, v rokoch 1956 – 1970 riaditeľom Výskumného ústavu chemických vlákien vo Svite a 1970 – 1974 riaditeľom podniku Chemlon v Humennom. Zaoberal sa výskumami v oblasti výroby umelých vlákien a neskôr viac organizačnou a riadiacou činnosťou, najmä v Humennom, kde organizoval rozsiahlu výstavbu podniku. Od študentských čias pracoval ako funkcionár Československého zväzu mládeže, v rokoch 1956 – 1958 bol členom krajského a od roku 1971 ústredného výboru KSS. Na základe odborných schopností i politickej práce sa v roku 1974 stal námestníkom ministra priemyslu, 1982 – 1984 ministrom priemyslu a 1984 –1986 podpredsedom vlády Slovenskej socialistickej republiky a predsedom Slovenskej plánovacej komisie. Vo funkcii námestníka ministra priemyslu ho poverili aj plnením úloh vládneho zmocnenca pre výstavbu celulózo-papierenského kombinátu v Ružomberku a patril k nemnohým hospodárskym a štátnym predstaviteľom, ktorí do vedúcich funkcií navrhovali aj nečlenov komunistickej strany. Ob roku 1986 bol podpredsedom federálnej vlády, súčasne sa stal aj členom najvyšších orgánov komunistickej strany a koncom júna 1989 ho vymenovali za predsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky. Po udalostiach 17. 11. 1989 odmietal zásadné spoločenské zmeny a začiatkom decembra bol z funkcie odvolaný. Potom až do roku 1992 pracoval ako ekonomický radca československého veľvyslanectva v Poľsku.
