HORVÁTHOVÁ, Marína Oľga

Narodila sa v rodine Jozefa Horvátha a po získaní základného vzdelania ďalej študovala súkromne. Pomáhala viesť domácnosť rodičov, ktorých neskôr doopatrovala. V roku 1919 prijala miesto kustódky zbierok ľudového umenia v Slovenskom národnom múzeu, kde pôsobila do roku 1934. Do života vstupovala práve v časoch zatvorenia MS a slovenských gymnázií. Venovala sa najmä ochotníckemu divadlu a na javisku Slovenského spevokolu sa vypracovala na vynikajúcu herečku. Vytvorila temer osemdesiat postáv, väčšinou hlavných, no vystupovala aj ako deklamátorka a nadaná klaviristka-amatérka. Vypracovala sa na primadonu martinského divadla s kvalitami profesionálnej herečky. V roku 1922 ju zvolili do funkcie podpredsedníčky Ústredia slovenských ochotníckych divadiel. Bola literárne činná, literatúru pre deti uverejňovala vo Včielke, kratšie črty a novely i preklady v Národných novinách, Slovenských pohľadoch, Živene a v krajanskej tlači, no úspech si získala najmä ako autorka dramatických diel. Jej debut Slovenská sirota čerpal námet z odvláčania slovenských detí na Dolnú zem s cieľom ich pomaďarčenia a bol v roku 1889 odmenený 1. cenou na súťaži Slovenského spevokolu pred otvorením Národného domu. Naštudovanie a predvedenie hry s pôvodným názvom však úrady zakázali a povolili len pod názvom Stratená.