HORVÁTH, Jozef

Patril k potomkom Jána Olšovského alias Horváta, ktorému spolu s bratmi Danielom a Petrom udelil v roku 1633 panovník Ferdinand II. armáles a povýšil ich do šľachtického stavu. Študoval na vyššej seniorálnej škole v Necpaloch, od roku 1834 na gymnáziu v Rožňave, od roku 1837 teológiu v Bratislave a po zložení kandidátskej skúšky v rokoch 1842 – 1843 s A. Sládkovičom a J. Kalinčiakom na univerzite v Halle. Do Martina prišiel v roku 1846, keď ho zvolili za evanjelického farára, a v roku 1886 sa stal aj seniorom. V revolučných rokoch 1848/49 patril k popredným buditeľom, národné hnutie podporoval finančne, jeho fara sa stala sídlom štábu revolučných síl a aj neskôr hostievala popredných národovcov a konali sa tu porady celonárodného významu. Za podporu slovenských dobrovoľníkov v rokoch 1848/49 ho maďarské vojsko zatklo, uväznilo a hrozil mu trest smrti, pred ktorým sa zachránil len odvážnym útekom. Národné záujmy bránil aj v cirkvi, vystupoval najmä proti zneužívaniu moci cirkevnej vrchnosti, za čo ho v roku 1894 zbavili hodnosti seniora a odsúdili na finančnú pokutu. V roku 1861 spolupracoval pri organizovaní Memorandového zhromaždenia, neskôr sa stal spoluzakladateľom MS a slovenských gymnázií. Na sklonku života napísal pamäti, z ktorých časť vyšla v roku 1906 v Slovenských pohľadoch a výber týkajúci sa rokov 1848/49 v roku 1947 knižne v redakcii A. Mráza. V rokoch 1886 – 1901 bol voleným členom župného výboru.