Po absolvovaní meštianskej školy v Sučanoch a v Martine študovala v rokoch 1941 – 1943 na učiteľskej akadémii v Turčianskych Tepliciach. Po založení Slovenského komorného divadla v Martine v roku 1944 prijala miesto šepkárky, príležitostne sa dostala k záskokom hercov v drobných úlohách a v roku 1946 ju prijali za elévku do hereckého súboru divadla. V súvislosti so zmenou pôsobiska jej manžela, režiséra Martina Hollého pôsobila v rokoch 1949 – 1951 v činohre Krajového divadla v Nitre, 1951 – 1958 Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene a 1958 – 1966 Divadla P. Jilemnického v Žiline. V rokoch 1967 – 1968 bola aj umeleckou vedúcou žilinského divadla, ktoré bolo organizačne začlenené do Divadla SNP v Martine a potom sa vrátila do martinského divadla, kde začas vykonávala funkciu vedúcej umeleckého súboru. Pôsobila tu do odchodu na dôchodok v roku 1985. Prvé herecké skúsenosti z martinského divadla rozvinula v ďalších profesionálnych scénach a vytvorila viaceré náročné dramatické postavy domáceho i svetového repertoáru. Od kreácii postáv pôvabných naivných dievčat prešla k úlohám dospelých zrelých žien a úlohami prostorekých výrečných žien zasiahla aj do komediálneho žánru. K jej významnejším postavám patrili v nitrianskom divadle Ľudmila v Gorkého Vasse Železnovovej (1950), titulná postava v Krylovovej Divoške, vo Zvolene Glafira v historickej dráme M. Gorkého Jegor Bulyčov (1952), Zuza Kamenská v Tajovského Statkoch-zmätkoch (1952), Bianka vo veselohre W. Shakespeara Skrotenie zlej ženy (1953), Katuša v dráme V. Hurbana Vladimírova Záveje (1954), Aňa v Čechovovej hre Višňový sad (1954), titulná postava v hre J. Kvapila Princezná Púpavienka, (1955), Cvetajevová v Gorkého dráme Meštiaci (1957), Angustias v dráme F. G. Lorcu Dom pani Bernardy (1957), v Žiline Varvara opäť v dráme M. Gorkého Jegor Bulyčov (1958), Anička v Tajovského veselohre Ženský zákon (1960), Tonka v Molièrovej komédii Zdravý nemocný (1960), Fordová v Shakespearovej komédii Veselé panie z Windsoru (1963), či Martina v Molièrovej hre Učené ženy (1967). Neskôr sa na javisku martinského Divadla SNP stali jej doménou menšie charakterové postavy. Vytvorila niekoľko postáv vo filmoch, spolupracovala s rozhlasom a uverejňovala drobné príspevky a fejtóny.
