HODŽA, Andrej Slavoslav národný a kultúrny pracovník, evanjelický farár a senior
HODŽA, Andrej Slavoslav

HODŽA, Andrej Slavoslav

národný a kultúrny pracovník, evanjelický farár a senior

Narodený15. 09. 1819 - Rakša, okr. Turčianske Teplice
Zomrel28. 07. 1888 - Sučany, okr. Martin

v roku 1984 boli jeho ostatky prevezené do Martina

Podporoval cirkevný patent z roku 1859 a významne sa zaslúžil o rozvoj školstva v senioráte. Počas štúdií v Bratislave bol zapisovateľom Ústavu reči a literatúry českoslovanskej a v roku 1844 spoluzakladateľom a stálcom spolku Tatrín.  Zúčasnil sa aj na porade o Žiadostiach slovenského národa v máji 1848 v Liptovskom Mikuláši, v roku 1861 bol účastníkom Memorandového zhromaždenia.

Po vychodení evanjelickej ľudovej školy v Mošovciach a vyššej seniorálnej školy v Necpaloch mal zostať doma pri hospodárstve a remesle. Túžil však po vzdelaní, a tak ho starší brat Michal Miloslav vzdelával súkromne. Neskôr navštevoval vyššie gymnaziálne triedy v Rožňave a v Bratislave, študoval právo v Prešove a teológiu v Bratislave. V rokoch 1842 – 1844 bol kaplánom u brata Michala Miloslava v Liptovskom Mikuláši, odkiaľ odišiel na rok na univerzitu do Halle. Po návrate bol opäť kaplánom v Liptovskom Mikuláši a v roku 1848 ho zvolili za evanjelického farára v Sučanoch, neskôr aj do hodnosti seniora. Podporoval cirkevný patent z roku 1859 a významne sa zaslúžil o rozvoj školstva v senioráte. Počas štúdií v Bratislave bol zapisovateľom Ústavu reči a literatúry českoslovanskej a v roku 1844 spoluzakladateľom a stálcom spolku Tatrín. Do Sučian prišiel v období, v ktorom dozrievali podmienky pre vypuknutie revolučných udalostí a patril medzi prvých, ktorí ľudu vysvetľovali obsah hesiel francúzskej revolúcie „sloboda, rovosť, bratstvo“ a povzbudzovali ho do boja za zrovnoprávnenie svojho národa. Za to a aj za účasť na porade o Žiadostiach slovenského národa v máji 1848 v Liptovskom Mikuláši a ich rozširovanie ho stíhali a niekoľko mesiacov väznili v Martine a v Banskej Bystrici. Ako člen výboru Turčianskej stolice bojoval za slovenčinu, velil národnej garde v Sučanoch a rečnil na pohrebe popraveného Ďurka Langsfelda. V marci 1849 sa vo funkcii tajomníka zúčastnil Hurbanovej deputácie k panovníkovi do Olomouca. V roku 1861 bol účastníkom Memorandového zhromaždenia, členom výboru na sformulovanie Memoranda a jeho uvedenie do praxe i jeho signatárom. Neskôr sa prihlásil za zakladajúceho člena MS, kde ho zvolili do výboru, a bol aj spoluzakladateľom martinského slovenského evanjelického gymnázia. Prispieval do Štúrových Slovenských národných novín, Orla Tatranského, Obzoru, Cirkevných listov a ďalších slovenských novín a časopisov. Písal a pod pseudonymom Maťko zo Slovian uverejňoval ľudovýchovné prózy. Zaslúžil sa o rozvoj sučianskeho cirkevného zboru, prestavbu kostola a školy po požiari a ako senior najmä o rozvoj školstva v senioráte. Jeho pohreb sa stal pamätným protislovenským vystúpením hlavného slúžneho Atillu Ujhelyiho, ktoré bolo demonstráciou moci vtedajšieho režimu.

  • Náhrobník (1)
  • Rodinné prepojenie (4)
  • Rovnaké zameranie, profesia (142)
prep-loader