HLAVAJ, Jozef staviteľ
HLAVAJ, Jozef

HLAVAJ, Jozef

staviteľ

Narodený01. 03. 1885 - Liptovský Hrádok-Liptovský Peter, okr. Liptovský Mikuláš
Zomrel05. 03. 1970 - Martin

V roku 1919 staviteľskú skúšku v Prahe a v Martine spolu s ďalšími blízkymi príbuznými založil v roku 1921 staviteľskú firmu Hlavaj-Palkovič-Uličný, ktorú viedol až do znárodnenia v roku 1948. Neskôr pracoval ako vedúci pracovník viacerých stavebných národných podnikov. Patril k významným stavebným odborníkom medzivojnového a povojnového obdobia.

Aj on absolvoval staviteľsko-priemyselnú školu v Budapešti. V roku 1910 sa stal projektantom v bratovej kancelárii, v rokoch 1911 – 1912 pracoval bol stavbyvedúcim u architekta Jána Pacla v Prahe a neskôr pokračoval v praxi v Drážďanoch, Lipsku a v Berlíne. Od začiatku roku 1913 pôsobil opäť v Martine, no v roku 1915 musel narukovať do armády. Po návrate z vojny zložil v roku 1919 staviteľskú skúšku v Prahe a v Martine spolu s ďalšími blízkymi príbuznými založil v roku 1921 staviteľskú firmu Hlavaj-Palkovič-Uličný, ktorú viedol až do znárodnenia v roku 1948. Neskôr pracoval ako vedúci pracovník viacerých stavebných národných podnikov. Patril k významným stavebným odborníkom medzivojnového a povojnového obdobia, zúčastnil sa na projekčných prácach druhej budovy MS a viacerých významných verejných i súkromných budov v Bratislave, Martine a v ďalších mestách. Aj on pracoval aj v stavovskom hnutí, v roku 1921 mal s bratom Jánom hlavný podiel na založení Organizačnej jednoty staviteľov pre Slovensko, ktorá bola prvou stavovskou organizáciou slovenských staviteľov, a stal sa jej podpredsedom a tajomníkom. Neskôr ho zvolili do funkcie podpredsedu Zemského odborného spoločenstva slovenských staviteľov a v rokoch 1931 – 1939 bol podpredsedom Ústredne spoločenstiev československých staviteľov. Viac rokov pracoval vo funkcii skúšobného komisára pri staviteľských skúškach na Krajinskom úrade v Bratislave. Po vzniku Československa preložil platné uhorské živnostnícke zákony do slovenčiny. Pracoval v Slovenskom spevokole, vystupoval v jeho predstaveniach, a diváci ho oceňovali ako neprekonateľného predstaviteľa dedinských držgrošov a žoviálnych zhovorčivých sedliakov. V roku 1948 ho vyznamenali čestným zlatým odznakom Ústredia slovenských ochotníckych divadiel. Po nástupe totalitného režimu bol z politických dôvodov prenasledovaný. Venoval sa aj publikačnej činnosti a bol spoluzakladateľom a členom redakcie časopisu Slovenský staviteľ. Napísal knihu O murárskom remesle (1943), v rukopise zanechal knihu O výstavbe mesta Martin do roku 1960, ktorá vyšla v redakcii Igora Thurzu v roku 1994, a diela o liptovských staviteľských pracovníkoch a o stavovskom hnutí slovenských staviteľov. 

  • Náhrobník (1)
  • Rodinné prepojenie (4)
  • Rovnaké zameranie, profesia (4)
prep-loader