HALAŠOVÁ, Anna

Bola dcérou Pavla Mudroňa a od roku 1882 manželkou Andreja Halašu. Po vychodení martinských škôl absolvovala dievčenskú školu v Bratislave. Prejavila sa ako mimoriadne nadaná ochotnícka herečka a v Slovenskom spevokole v rokoch 1875 – 1905 vytvorila množstvo postáv. Presvedčivo stvárňovala tragické i charakterové postavy, krásavice zo salónnych veselohier, no azda najväčší úspech dosiahla v hlavnej úlohe hry bratov Mrštikovcov Mariša (1896, 1904). Pôsobila v národnom ženskom hnutí, v Živene prevzala od matky funkciu pokladníčky a v roku 1927 ju po E. Maróthy-Šoltésovej zvolili za predsedníčku ústredného výboru. V tejto funkcii pôsobila až do roku 1945. Koncom 19. stor. bola aj predsedníčkou, či „mamkou“ združenia mládeže – Clubu dobrej vôle (CDV, čo sa chápalo aj Cepami do vraha), v ktorom členovia okrem spoločenských aktivít iniciovali a zúčastnili sa na realizácii vydávania edície Zábavné a poučné knižky, organizovali finančné zbierky na podporu chudobných študentov a na osvetové ciele, vzdelávali sa, študovali ruštinu a vydávali hektorgrafovaný humoristický časopis. Spolupracovala s manželom, pomáhala mu v jeho organizačnej práci, pri prekladaní divadelných hier a zbieraní muzeálnych predmetov a pohostinnosťou svojej domácnosti, ktorú poskytovala aj významných návštevníkom Martina z Ruska, Srbska, Anglicka a Čiech, dôstojne reprezentovala martinskú kultúrnu verejnosť. Najmä v období 1. svetovej vojny pracovala aj v Červenom kríži. V roku 1952 bola totalitným režimom napriek vysokému veku s rodinou v tzv. „Akcii B“ vysťahovaná do Necpál.