GERYK, Ján

Bol synom učiteľa a zberateľa ľudových piesní Ľudovíta Geryka. Študoval na učiteľských ústavoch v Šoprone a v Banskej Štiavnici a v roku 1932 absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Postupne učil na školách v Záriečí, Vydrnej a v Brezovej pod Bradlom, v roku 1926 sa stal tajomníkom MSS a o rok neskôr správcom Slovenského národného múzea v Martine. V rokoch 1949 – 1959 vo funkcii riaditeľa stál na čele tohto múzea. V Šoprone zažil trpký osud študenta vylúčeného zo školy za členstvo v samovzdelávacom krúžku Zora, v ktorom vykonával funkciu tajomníka. V roku 1918 sa ako vojak rakúsko-uhorskej armády zúčastnil vzbury slovenských vojakov v Kraguljevaci. Po roku 1918 sa venoval zbieraniu ľudových piesní a pôsobeniu v Speváckom zbore slovenských učiteľov. V Slovenskom národnom múzeu sa rozhodujúcou mierou angažoval pri stavbe novej budovy múzea a veľa času, často i vlastných prostriedkov, venoval zbieraniu muzeálnych predmetov. Bol spoluzakladateľom a vedúcim funkcionárom Zväzu slovenských múzeí. Pričinil sa o postavenie budovy Domova Speváckeho zboru slovenských učiteľov. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja a stal sa členom revolučného Okresného i Miestneho národného výboru v Martine. Z rodného Záriečia si odniesol lásku k folklóru, ktorá ho sprevádzala celým životom. Vydal dve zbierky ľudových piesní, bol autorom desiatok vedeckých prác a štúdií z oblasti národopisu a múzejníctva. Po odchode na dôchodok spracoval monografiu Púchovskej doliny, ktorá vyšla po častiach vo viacerých periodikách. V rukopise zanechal vlastný životopis. V roku 1971 mu udelili vyznamenanie Za vynikajúcu prácu a bol nositeľom Rádu SNP 2. stupňa.